Vranova skoro 20 rokov a odčlenila sa od neho v roku 1996 na základe referenda občanov vtedy ešte mestskej časti Vranova nad Topľou. Starostka Hencoviec Iveta Dupaľová sa vyjadrila, že k odčleneniu došlo aj preto, že za 20 rokov mesto okrem plynofikácie do zveľadenia tejto mestskej časti nič neinvestovalo. Takýto "rozvod" však znamená rozdelenie spoločného majetku.

Pred viac než rokom vedenie mesta, aj vedenie obce podali návrhy na súdne vysporiadanie sporu. V pondelok sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, lenže ani to spor nevyriešilo. "Súd nám doporučil dohodnúť sa mimosúdnou cestou," povedala I. Dupaľová. Takejto dohode malo napomôcť stretnutie poslancov mestského a obecného zastupiteľstiev zvolaného vo štvrtok minulého týždňa. "V podstate sú dvere otvorené pre ďalšie rokovania," vyjadril sa o výsledku stretnutia primátor mesta Vranov nad Topľou Milan Muška a pokračoval: "Vyjasnili sme si pozície a predstavy a z našej strany sme navrhli nulový variant."

A sme pri jadre sporu. Pokiaľ mesto Vranov nad Topľou navrhuje zápočet pohľadávok, ktorý by vyústil do nulového variantu, tak zástupcovia Hencoviec trvajú na pomernom rozdelení hnuteľného majetku mesta, ktorý bol k momentu odčlenenia v roku 1996. "Pokiaľ máte odkryté karty, tak sa môžete baviť - vy spustíte, my spustíme. Lenže oni informácie nechcú dať. Pýtam sa, z čoho máme ísť na nulu, veď nevieme z čoho," argumentovala I. Dupaľová. M. Muška oponoval: "Tvrdíme, že obec Hencovne nemá nárok na hnuteľný majetok mesta. Ide o majetok na území mesta, nie na území Hencoviec a pri delení sa vychádza z územného princípu. Ale nulový variant stále zostáva otvorený."

Hencovčania, podľa I. Dupaľovej, upustili od nárokov na mnohé položky, ale na delení hnuteľného majetku trvajú. A aby sa dostali k údajom chystajú sa využiť zákon o slobodnom prístupe k informáciám.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.