Čop. Svoje prvé hokejové krôčiky začal robiť v metropole Šariša, vojenskú prezenčnú službu si odkrútil v Topoľčanoch, kde pôsobil v sezóne 1994/95. Ďalšou etapou jeho aktívnej činnosti bolo jednoročné hosťovanie v druholigovom Bardejove. Potom nasledovala dvojročná anabáza v Humennom. Do prvého kontaktu s trebišovskou ľadovou plochou sa dostal v roku 1998. V tých časoch viedol mužstvo z juhu Zemplína Dušan Kapusta. V súťažnom ročníku 1999/2000 si to opäť namieril na Horný Šariš, kde sa pokúšal, v rámci kvalifikácie o postup do prvej ligy, získať pre klub druhú najvyššiu súťaž. To sa mu však nepodarilo, a tak sa znova pobral do Trebišova. Momentálne hráva na poste zadáka pod trénerskou taktovkou Branislava Kohutiara. Nedávno sme ho zastihli na tréningu a požiadali o rozhovor.
Ako sa vám hrá v Trebišove? Dá sa porovnať súčasná úroveň prvej ligy s obdobím pred piatimi rokmi, keď boli vašim chlebodarcom Topoľčany?
Som rád, že mojim pôsobiskom je Trebišov, čím sa mi splnil sen o účinkovaní v prvoligovej súťaži, ktorej atmosféru som okúsil už pred piatimi rokmi v drese Topoľčian. Ak mám porovnať oba kolektívy, z hľadiska vekovej štruktúry sú na tom približne rovnako. V kádri trebišovského mužstva je množstvo mladých hokejistov, ktorých vek sa pohybuje okolo 20tich rokov. Výnimkou je len tridsiatnik Igor Šalata.
Záver súťaže už naozaj klope na dvere. Je už nad slnko jasné, že vo výsledkoch Trebišova nenastane radikálnejší obrat, čo znamená, že v konečnom účtovaní obsadí predposlednú 10. priečku. V tejto sezóne súťaž nikto neopúšťa. Čo však bude o rok? Dokážu Trebišovčania zachovať prvoligovú príslušnosť?
To, že sme mladý kolektív ešte neznamená, že v budúcom ročníku nebudeme dosahovať lepšie rezultáty. Aj preto, že v tomto ročníku "o nič nejde", sa hráči zdokonaľujú v tréningovej činnosti. O rok už budú predsa len o niečo skúsenejší. Pevne verím, že táto skutočnosť sa odzrkadlí na hernom prejave, ako aj dosiahnutých výsledkoch.
V prvej polovici súťaže ste mali problémy na brankárskom poste, čo sa prejavovalo aj na množstve inkasovaných gólov. Po príchode Petra Slivku došlo k rapídnemu obratu. Skóre si na vás vylepšovali už len najväčší favoriti Žilina a Nitra.
Je pravdou, že spočiatku sa vo svätyni striedali Gulík s Chovancom. Žiaľ, ani jeden z nich sa nedokázal výraznejšie presadiť. Potom k ním pribudol talentovaný junior z Košíc Slivka, ktorý tam nedostával príliš veľa príležitostí. Vzhľadom na svoj vek však podával viac než solídne výkony. Azda najviac to potvrdil v dueli pod Tribečom, keď pri 71 strelách hráčov súpera dostal len dva góly. Tento zápas nám doslova vychytal. Najmä jeho zásluhou sme nad favorizovanými domácimi vyhrali 3:2, čím sme si na svoje konto pripísali dva cenné body.
Približne pred mesiacom ste mali v klube menší sviatok hokejový ples, na ktorom ste nechýbali ani vy. Mávali ste aj na predošlých štáciách podobné spestrenie sezóny?
Osobne si na niečo podobné nespomínam. Mávali sme len akési záverečné posedenia. Tento ples mal v sebe niečo neobyčajné. Zúčastnilo sa ho mnoho ľudí. Až vtedy som si uvedomil, že hokej je veľký kolotoč, z ktorého sa treba z času na čas odreagovať. Bol ideálnou možnosťou na debatovanie o iných, nehokejových témach. Na rad prichádzala rodina, koníčky. Z tejto spoločenskej akcie som mal veľmi príjemný pocit, kiežby ich bolo aj viac. Na tomto plese som získal ešte väčšiu sebadôveru. Z rečí našich fanúšikov som vycítil, že nám veria. Hokej mi dáva veľmi veľa. Počas majstrovských stretnutí mi ide o to, aby som nestratil dôveru priaznivcov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
