zámych politikoch, športovcoch a osobnostiach, čítajte každú sobotu v tejto rubrike

Riaditeľ Štátnej filharmónie Košice Július Klein trávi pomerne veľkú časť roka na cestách. Práve preto sa náš rozhovor na tému životného šýlu začal pri gurmánskych chúťkach. Nie je totiž tajomstvom, že rád ochutná špeciality každej krajiny. Netypické jedlá sú jeho hobby. A v Kórey dokonca neodolal vareným švábom.

"Odvážili sme sa iba dvaja. Ja a kolegyňa z orchestra. Koncertného majstra Petrócziho, ktorý sa iba prizeral, naša odvaha stála nemalé žalúdočné ťažkosti," prezradil Július Klein, ktorý si dokonca konzervovaných chrobákov priniesol domov ako suvenír.

Hoci mu voľného času veľa neostáva, rád si pozrie dobrú komédiu, či dokumentárny film. K beletrii sa dostane málo, najčastejšie číta odborné knihy. Zdokonaľuje sa v angličtine a v nemčine. Je samouk. Zatiaľ sa dohovoril všade. Iba s Francúzmi, ktorí sú veľkí patrioti a nechcú sa učiť cudzie jazyky, má trochu problém. Našťastie je reč hudby univerzálna.

A čo relax? Keď má Július Klein veľa papierovej roboty, "oddychuje" pri klarinete a hudbe. "Ešte stále sa cítim byť koncertným umelcom. Držím sa remesla a preto voľný čas vypĺňam cvičením na nástroj," tvrdí.

Jedným z príjemných vybočení sú preňho telefónne kartičky. Nerád vyhadzuje pekné veci a preto si ich začal odkladať. Vynikajúcim relaxom, na ktorý však už teraz nemá čas, je elektrotechnika. Kedysi bol vášnivým rádioamatérom. Prostredníctvom éteru sa dokonca spoznal s priateľom Paľom Kalmárom. Ešte zopár rokov dozadu, opravoval známym televízory a rádiá. Na prvom zájazde v Portugalsku, začiatkom osemdesiatych rokov, si priviezol domov vysielačky. Jednu dal manželke do roboty, aby si vyskúšali aký majú dosah. Nariadil jej potom, aby vyšla na dvor, či budú ešte fungovať. Až sa jej všetci kolegovia pýtali: Počuj, ty si na diaľkové ovládanie?

Ako študent VŠMU dokonca cez prázdniny brigádoval v Štátnych lesoch v Košiciah. Opravoval motorvé píly. "Minule ma zastavil jeden pán, že vraj mu niekto vravel: Predstav si, ten náš pilčík je direktor. A v hudbe. Čo ten s tým má spoločné?," pobavene hovorí Július Klein.

Pri slove šport si iba vzdychne: "Telocvičňu by som občas potreboval." Pohybu sa venuje aspoň občas, obyčajne na zájazdoch. Ráno sa snaží pocvičiť, ale vraj ide o iba o snahu. Športuje azda iba pri objavovaní pamiatok, ktoré navštívi. Rád sleduje život na miestach, kde sa bežný turista nevydá.

Ako reprezentant popredného hudobného telesa je častým hosťom mnohýh spoločenskýh podujatí. Vie preto nosiť frak a vlastní aj smoking a veľa oblekov, ale skôr z prirodzenej potreby. Na značky si totiž nepotrpí. Iba na to, v čom sa cíti dobre. Nie je márnotratný, ba naopak, veľmi zvažuje, ako vyhodiť peniaze. "Nepatrím ku škrobom, ale som šetrný. Viem pustiť peniaze trebárs na hudobný nástroj," vyhlasuje.

Na recepciách v spoločnosti celebrít, aby predišiel prípadným faux-paus, najprv si naštuduje turistické príručky. "Preto sa v Južnej Kórey neodvážim smrkať do vreckovky, lebo tam je to vrhol nevkusu. Zato si rád posŕkam na polievke, lebo je to prípustné."

Na svojej povahe sa mu nepáči dôverčivosť. Niektorí to vraj radi využijú. Narodil sa v znamení Kozorožca a niekedy sa podľa horoskupu riadi. Verí, že všetko čo človek urobí, sa mu vráti. Toto je vraj filozofia celej jeho rodiny. Ani keď je veľmi zle, neubližovať.