uplynulého roka i storočia, nemala oficiálny rámec (ten určí až vyhlásenie výsledkov stanovených odborníkmi na budúci týždeň), predsa presondovala názory fanúšikov na zástoj aktérov-jednotlivcov i v kolektívoch. Priaznivci športu však mali aj možnosť určiť trénera storočia, čo bola tiež neľahká úloha. Kandidátov bolo totiž mnoho, čo meno to pojem. Pomyselné vavríny získal hokejový lodivod Ján Selvek (na fotografii), nesporná osobnosť kraľujúca desaťročia na hokejových striedačkách. Pravdaže, boli sme zvedaví na jeho reakciu a pri tejto príležitosti sme sa s ním otvorili všeličo zo širokého spektra tém.

Čitatelia si vás zvolili za najúspešnejšieho lodivoda 20. storočia blahoželáme. To zdvihne náladu a je to tiež forma satisfakcie za drinu, depresie, sklamania, ale aj ocenenie kvality človeka. Ako vnímate tento triumf?

Som veľmi rád, že som sa dostal tak vysoko. Ďakujem tým čitateľom, ktorí mi dali svoje hlasy.

Zohrala pri názoroch fanúšikov aj sympatia k vašej osobe, ktorí vás vnímajú z vystupovania buď osobne alebo sprostredkovane cez médiá?

Všetko so všetkým určite súvisí, možno i takto som získal nejaké bodíky.

Ste svojrázna postava, nesporne charizmatická, ale zároveň búrlivák, ktorý vie rozčeriť všakovakými spôsobmi hladinu. Viete sa aj poriadne rozčertiť, no nikto z vašich zverencov, či bývalých alebo aj súčasných, o vás škaredo verejne nerozpráva. Pritom je známe, že s hráčmi sa príliš nemaznáte.

Každému zvyknem povedať do očí, čo si myslím, i keď to nie je niekedy príjemné, nemám rád reči poza chrbát. To aj hráči, myslím si, kvitujú.

Takže ste zástancom úslovia: čo na srdci, to na jazyku?

Snažím sa o to.

Žiaľ, neraz sme svedkami množstva prípadov, keď verejne činní ľudia sú síce populárni, ale v kvalite práce iba béčka. To ale rozhodne nie je váš prípad...

Nemožno zlučovať politiku a šport. Snažím sa byť takým, aký som.

Pred pár rokmi ste vážne uvažovali o tom, že s trénerstvom sa nadobro rozlúčite. Nakoniec ste pokračovali ďalej. Neľutujete, že ste sa dali prehovoriť?

Nie. Som rád, že môžem košickému hokeju pomáhať.

Takže ste pôvodný úmysel odložili do šuflíka?

Pozrite sa, po mojom boku sú síce mladí kolegovia, ale pokiaľ budú v klube presvedčení, že ešte mám čo priniesť na scénu, tak zostanem.

O pár mesiacov presne 31. mája oslávite šesťdesiatku. To je medzník, keď sa vraj z chlapca stáva konečne chlap...

...alebo z chlapa starý chlap.

Studnica vašej energie je ale na závidenie.

To je rôzne. Niekedy ma všeličo zožiera vnútorne, ale nechcem to dať najavo.

Tiež je známy váš názor z minulosti, keď ste sa rozhodovali medzi koncom a pokračovaním kariéry na striedačke, že hokej nedobre vplýva na váš zdravotný stav. Staráte sa teraz viac o srdiečko?

Chodím si tri razy do týždňa zabehať, ale inak nerobím nič mimoriadne pre to, aby som bol v kondícii. Viem, že čo má prísť, to príde, po vyšetreniach mi povedali, že srdce mám viac namáhať pohybom.

Tlak máte dobrý?

Veľmi dobrý: 120 na 80! S cholesterolom som na tom horšie, okolo šesť. To asi pramení z nervozity.

Zahnali ste niekedy skleslú náladu, rozčarovanosť šľukom z cigarety?

Nikdy.

V "blázinci", ktorý je typický pre vzrušujúce a inak hektické hokejové zápolenia, nezriedka sa aktér dostane do afektu, padnú tvrdšie slová. Aj facky?

To už bolo dávno, čo som jednu uštedril hráčovi, ale aj tohto roku som už dvoch či troch po prilbe bil.

Bezpochyby lepšie sa počúva, keď štadión z plného hrdla kričí: Nech žije Selvek! než ako Selvek je...

V sezóne, keď najviac na mňa nadávali, získali Košičania titul... Snažili sme sa trénovať i navyše, no na ľade to vyzeralo, ako keby sme nerobili nič. Život je proste zložitý.

Vyskytla sa i situácia, že do vás zapárali vševedkovia z radov divákov a schyľovalo sa k ručnej výmene názorov?

Nikdy som sa so žiadnym fanúšikom nepobil.

Medzi niektorými kormidelníkmi sú napätejšie vzťahy, daktorí medzi sebou aj dlhší čas neprehovorili. U vás je to ako?

So všetkými kolegami mám dobré vzťahy, akurát s Beďom Brunclíkom sa trochu menej bavím, ale inak je to z mojej strany v poriadku. Aj zo strany kolegov.

Čo považujete za lepšie vo vzťahu k hráčom priamo počas zápasu vynadať im, ak si to zaslúžia, alebo si radšej zahryznúť do jazyka a nešiť veci horúcou ihlou?

Pokiaľ je to účinnejšie, tak hráča treba spucovať okamžite. Inokedy však pomôže až inštruktáž pomocou sledovania videa.

Nie tak dávno ste sa na tlačovkách zopárkrát obuli aj do novinárov.

Myslím si, že to máte radi, keď je v ovzduší trochu adrenalínu...

Ešte vás poháňa vpred nejaká konkrétna méta?

Bol by som rád, keby Košičania hrali čím skôr znovu o titul. A ešte predtým aby sa dostalo všetko na správnu koľaj.

Priplietlo sa vám do cesty niečo, čo vám až na rámec únosnosti otrávilo hokej?

V Poprade svojho času v istom úseku bola voči mne opozícia. Neviem, kto bol iniciátorom, ale vtedy som stratil dosť nervov.

Zádrhy sa vyskytli tiež v súvislosti s reprezentáciou.

Dvadsiatka je taká špecifická, že tréner hráčov až tak dôkladne nemá zmapovaných. Keď som tím preberal, myslel som si, že to bude inak vyzerať. Za pár dní spoločnej prípravy sa nedá vyformovať kolektív, ktorý by mal nárok na úspech.

Ako najlepšie relaxujete?

Na záhrade a teraz s vnukom. Ten ma dokáže najviac potešiť. Má štyri roky a je mojou najväčšou súčasnou láskou.

Takže iba on vám dokáže vytlačiť z hlavy hokej?

Aj pri rýľovaní či zábavkách myslím na hokej.

Aj sa vám o ľade, puku, šanciach sníva?

Viete čo, teraz už nie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.