ktorú vzápätí prikrášlil ešte povzbudivejší signál z Bruselu. Tam sa tohto týždňa zastavil na svojej prvej spojeneckej misii nový minister ZV USA Colin Powell, aby okrem iného predniesol aj dve nasledovné vety: "Rozširovanie NATO je kľúčovou súčasťou procesu zjednocovania Európy. Rozhodnutie pozvať nových kvalifikovaných členov je jedným z najvážnejších rozhodnutí, ktoré môže aliancia urobiť".
Vzhľadom na prvú a najvyššiu vládnu prioritu, ktorú si pre tento rok stanovil Dzurinda, ide o zásadnejšiu informáciu, než samotná ústava či - v súvislosti práve s NATO - drastické zmeny, ktoré sa dejú v rezorte obrany. Na Slovensku by sme sa totiž mohli integračnou vôľou hoc° aj potrhať a vykonať všetko na najvzornejšiu jednotku, keby určujúci člen aliancie nejavil o rozširovací proces záujem.
Na signál novej, Bushovej administratívy, či bude formulu o "politike naďalej otvorených dverí" interpretovať ako záležitosť časovo neurčitú alebo urgentnú, sa čakalo celé dva mesiace. Signál teda prišiel v posledný deň februára a je pozitívny - republikánska vláda ústami Powella oznámila, že bezpečnostná integrácia, ktorá je prioritou slovenskej vlády Dzurindu, patrí aj medzi jej vyzdvihnuté akcenty. To je súzvuk, ktorý stavia celé integračné snaženie koalície, ale i naň navešaný propagandistický balast do kvalitatívne úplne novej polohy. Od posledného februára už napríklad naozaj platí, že "Slovensko je silným kandidátom členstva v r. 2002". Doteraz to bolo iba vrúcne želanie a viac-menej vyvetraná fráza, čo sa síce dobre (teda komu ako) počúvala, perspektíva sa však zdala nekonečne vzdialená.
Bruselská Powellova rétorika je dokonca silnejšia, než ústretové, ale opatrnícke vyhlásenia jeho predchodkyne Madeleine Albright, ktoré nemali signalizačnú hodnotu, keďže Clintonova garnitúra sa porúčala. Teraz je cieľ viditeľný a slovenské snaženie dostáva hmatateľný obsah. Neoceniteľným darom sudičiek, ktorý padol koalícii do lona, je pekný Kanisov dom; iba po nástupe Jozefa Stanka sa donaha vyjavilo, čo za resty nahonobil vo funkcii jeho predchodca. Prepúšťanie politrukov z postov sekčných šéfov na MO a angažovanie ďalšieho štátneho tajomníka Káčera však musí byť iba začiatkom reformných krokov nového ministra. Je dobre, že koncepčný základ, ktorý si aliancia "vypýtala", strategický dokument Obranná stratégia SR, prešiel jednomyseľne vládou zhodou okolností deň po tom, čo v Bruseli prehovoril Powell.
Plnenie prístupového procesu, na ktorý padne iba tento rok temer 2,5 miliardy Sk, je komplexom niekoľkých desiatok vojensko-organizačných i politických úloh. Skúsenosť NATO s nedávno prijatými susedmi je pritom dosť zlá (Maďarsko), ešte horšia (Poľsko) až otrasná (Česko), takže kritériá pripravenosti na vstup môžu byť v druhom kole podstatne tvrdšie. Minulý týždeň znosil v Prahe doterajší "spojenecký výkon" ČR pod čiernu zem generálny tajomník Robertson. Už len obrovské náklady na kompatibilitu so systémami NATO (16 miliárd na päť rokov) túto garnitúru zaväzujú, aby sa zvýšenej nádeje chopila s maximálnou zodpovednosťou.
Bude sa pritom musieť vyrovnať i s niekoľkými nesmierne chúlostivými otázkami. Rozšírený tím expertov NATO, ktorý nedávno na Slovensku mapoval priebežný stav plnenia kritérií, tu napríklad zanechal (popri umiernenej chvále) niekoľko dobrých odporúčaní. To najdôležitejšie znie, aby sme "plnenie partnerských cieľov zamerali na zreálnenie s finančnými zdrojmi". Dôraznejšie už veru sotva mohli naznačiť, že nedávno ohlásený plán nákupu podzvukových stíhačiek (Rada obrany štátu by mala o tom rokovať 12. marca) asi nepokladajú za najvýhodnejší spôsob modernizácie armády. Nepriamo to potvrdil aj štátny tajomník Pivarči, ktorý si odporučenie vyložil tak, že sa treba "sústrediť na výcvik, personálne problémy a až potom na to ostatné, čo nám zostáva". Pivarči pritom sedel vedľa Vladimíra Palka na tej tlačovke KDH, kde oznámili svoju podporu stíhačkovému "trejdu", ktorý následne schválilo kolégium ministra. Tu sa žiada pripodotknúť, že podobný biznis, ktorý už ohlásila aj česká vláda s tým rozdielom, že oni idú kupovať nadzvukové, označil údajne Robertson v osobnom rozhovore s Havlom za "nezmyselný".
Powellov odkaz z Bruselu je zatiaľ najvýznamnejším slovom do našej bitky o NATO. Dáva plné opodstatnenie zabudnúť napríklad na slová, ktorými nás nedávno za studena sprchoval nemecký kancelár Schröder, keď sa na priamu otázku, či bude podporovať integráciu SR do NATO, vyjadril, že "rozširovanie aliancie nie je pre Nemecko prioritou". Ak USA povedia "come in", Európa zrazí opätky. Je možno príznačné, že do Bruselu musí prísť Američan, aby v tom mori signálov, ktoré odtiaľ chodia, bol aj jeden skutočne relevantný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
