Karel Gott pokúšal o hokej. Začali si teda vzájomne vymieňať skúsenosti. Potom spolu spievali v kaviarni Vltava. Všimli si ich Suchý so Šlitrom, ktorí hľadali náhradu za Matušku a Štedrého. Semaforu vďačí za prvé hity: "Kytky se smáli", "Kočka" a ďalšie. Keď v roku 1969 zomreli najprv Šlitr a potom Jiří Grossman, ktorých mal veľmi rád, založil si vlastnú kapelu a odišiel z divadla na "voľnú nohu". Na jeho nedávno vydanom poslednom autorskom albume počuť aj hlasy kolegov Gotta, Matušku, Zagorovej, Pilarovej a hercov Jany Švandovej, Jiřího Krampola, či Pavla Zedníčka. Ba zaznie tam aj hymna derby Sparta-Slávia v podaní troch futbalových generácií.
V piatok večer bol Milan Drobný zlatým klincom programu Českého plesu. "Pláče,pláče sůl" a evergreenmi "Písnička pro kočku", "Kytky se smáli", "Růže", rozospieval koncertnú sálu Domu umenia.
Skvelý zabávač, pri vystúpení dobre maskoval bolestivé zranenie kolena. V zákulisí si mohol konečne z chuti zakrívať. "Toto som si uhnal pri hokeji. Uvidím ako to vydržím v pondelok, keď budeme nakrúcať v kaviarni Slávia," priznal sa na úvod.
Váš veľký vzor bol Tom Jones. Stretli ste sa dokonca v Cannes na festivale Midem. Nezamýšľate trhák ako jeho "Sex Bomb"?
- Práve chystám čosi v trocha podobnom štýle. Všetko nové veci. Uvidíme ako dopadnú.
Bude tam aj sexbomba?
- To sa nedá takto plánovito zariadiť.
Ste jednostaj športový fanúšik?
- Hral som dorasteneckú hokejovú ligu a potom som sa musel rozhodnúť, či hrať hokej, alebo študovať spev. Zvíťazilo druhé. Teraz hrám hokej aspoň za HC Stars. Je to partia hercov, spevákov a starších športovcov, ako Jirka Hrdina, Pavel Richter. Dopĺňajú ich Kamil Střihavka, Josef Laufer, alebo moderátor Zbyněk Meruňka. V Prahe jestvuje ešte Amfora to jest Amatérske futbalové rarity a Paleta vlasti, mužstvo zložené z výtvarníkov.
Komu fandíte?
- Som od narodenia verný Slávista. Slávia síce pred časom nemala dobrý hokej, ale teraz ho má. Vtedy som chodil na Spartu. Ale vo futbale Slávista.
Dáka príhoda?
- Sprevádzal som v 70. rokoch program so športovými legendami, krasokorčuliarmi Rodninová-Zajcev, majstrami sveta všemožných odvetví a prinajmenšom zaslúžilými umelcami. Moderátor vycítil, že som z toho trocha nesvoj. Pýtal sa, či nemám nejaký titul, alebo niečo zaujímavé. Vysvetlil som mu, že u nás sa takto titulmi nemrhá. Potom som len tak na okraj poznamenal, že som ako žiak hral hokejovú ligu. Tľapol ma nadšene po chrbte a bol preč. V okamihu môjho vystúpenia sa z reproduktorov ozval hlas moderátora: "Teraz prichádza spevácka hviezda z Československa, ktorú si určite pamätáte ako hokejistu spoločne s Jiřím Holečkom, Jardom a Jiřím Holíkovcami!" Potom som ešte započul niečo o tom ako som pretekal na cyklistických Pretekoch mieru. Radšej som rýchlo vybehol do reflektorov. Ráno mi volali zo sovietskej televízie, vraj chcú so mnou natočiť malý medailónik. Na zimnom štadióne. Predstavili mi celý štáb, okrem človeka, ktorý postával bokom. Bol mi povedomý. "Tiež hokejista ako vy, ale on hrá iba III. ligu ako doplnkový šport," tvrdili. Mali sme len tak nezáväzne korčuľovať, pohrávať sa s pukom a ja pritom v pohodičke spievať. Ale Ukrajinec ma naháňal po ľade ako zdurenú kozu. Lapajúc po dychu som ledva chytil playback. Museli to strihnúť, aby nebolo vidieť, ako sa zrútený držím mantinelu. To bolo moje stretnutie s hráčom kyjevského Dynama a držiteľom Zlatej lopty pre najlepšieho hráča Európy Olegom Blochinom.
Po revolúcii ste sa pustili podnikať. Máte ešte reštauráciu u Sv. Huberta?
- Už nie. Bol som iba spolumajiteľ.
Ako ste sa k nej dostali?
- V '91 roku som absolvoval hotelovú školu. Šiel som tam s kamarátmi z recesie. Keď som mal papier, dostal som takúto ponuku. Ale nie, že by som obsluhoval, zamestnal som tam 17 ľudí. V dome sídlil Interlov, takže to bolo štýlové. Mali sme prísun najlepších surovín. Naučili sa tam chodiť športovci, umelci a ľudia zo zahraničného obchodu.
V 80. rokoch ste hrali v hudobnom filme Trhák. Odvtedy?
- Nič.
Prišli nejaké ponuky?
- Oslovili ma do sexfilmu. Boli tam však scény, ktoré sa mi nepáčili. Odmietol som. Nevedel som si predstaviť, že by som práve ja mal prevádzať na plátne čosi, čo patrí do súkromia.
Chodíte na Slovensko často?
- Mám tu veľa priateľov. Škoda, už nemáme možnosť sledovať vašu televíziu. Mali sme radi najmä pondelkové inscenácie.
A teraz u vás dabujú Šulíkovu "Krajinku" do češtiny.
- Žiaľ, deti sa už nemajú kde učiť po slovensky. Asi to bude pre budúcu generáciu nezrozumiteľný jazyk. Škoda. Veď sme si vo všetkom dokonale rozumeli. Neboli bariéry. Dva roky som tu mal aj priateľku. Keď som sa po druhý raz ženil, oddávala nás dokonca Magda Vášáryová a svedkom mi bol Milan Lasica. Bolo to v '91 roku. Od vlani som už opäť slobodný.
Sám?
- Mám už priateľku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
