deň D i prípadným nežičlivcom padla sánka. Beznádejne vypredané lístky sa premenili na 1300 hmotných fanúšikov, ktorých doplnilo okolo 200 ľudí čo prišli na pozvánky. Predstavte si netrpezlivosť 1500 hudobných maniakov, ktorí čakajú len na to, aby si spoločne so spevákom Igorom porovnali kvalitu naučených textov. A to nehovoríme len o násťročných fanynkách natlačených v predných radoch, vyplňujúcich si čas čakania kývaním na svoj obraz vo veľkopološnej videoprojekcii. V publiku bolo i početné zastúpenie odrastenejšej mládeže, vysokoškolákov či dokonca rodičov so svojimi ratolesťami. Po dvadsiatich minútach skandovania, výskania a menovitého vyvolávania členov kapely, sa "bezmenní" rozhodli eufóriu vybičovať do maxima svojim príchodom na pódium. Decibely spôsobené všeobecným vreskom davu v tej chvíli sa určite odrazia na kvalite ušných bubienkov zúčasnených.
Odpálilo sa staršími vecami typu Náušnica, na ktoré sa publikum bez mihnutia oka automaticky namotalo, začalo sa baviť a nálada neprechádzala ani pri menej známych skladbách. "Doma je doma," ocenil rodákov Igor a zvyšok vynikajúco zohratej kapely spustil pesničky, na ktoré sa najviac čakalo. Nenormálna, Ty a tvoja sestra, nechýbala Kristínka, či hit Žily, všetko piesne, pri ktorých si Igor mohol pokojne šetriť hlasivky, pretože všetko odspieval 1500 členný zbor spod pódia. Po hodinke masového tanca, ktorý dirigovala pätica chalanov z pódia, nasledovala slávnostná chvíľa. Odovzdať Zlatú platňu za 7500 predaných nosičov druhého albumu Počkám si na zázrak (momentálne sa tento počet šplhá už na 10 tisíc), prišiel sám šéf vydavateľstva Universal, mimochodom košický rodák, Peter Riava. S gratuláciou a prianím ďalších úspechov avizoval vydanie tretieho albumu No Name, plánovaného na september.
Dobrá nálada gradovala, chlapci pridávali hudobné mini-sóla, experimenty v podobe spevu bez sprievodu kapely, či prebratých pasáží iných skladieb. Po niekoľkých prídavkoch, pri ktorých podaktorí z prítomných fanúšikov očividne zakúsili stavy extázy sa napokon predsa len skončilo. Polovica publika sa rozišla a druhá polka vytrvalo čakala na podpisy a spoločné fotografie so svojimi idolmi. Dalo by sa povedať, že ich očakávania boli nadmieru splnené. A čo dojmy kapely?
"Hrali sme so strašne dobrým pocitom, ľudia boli dokonca ešte i na balkónoch, sme veľmi šťastní, že to vyšlo," zveril sa nám Igor Timko v mene celej kapely na druhý deň po koncerte a vyjadril tajné prianie: "Kiežby sme už nehrali pre menej ľudí, ako ich bolo vo štvrtok. Čakali sme, ako to dopadne, keďže sme tu nehrali asi pol roka. Ale reakcie Košičanov boli veľmi srdečné, musím zopakovať to čo na koncerte, že doma je dom. A to nevravím, že práve tu je najpredávanejší i náš album. Preto im všetkým ďakujem," dokončil Igor a dodal, že No Name by neodmietlo ani Platinovú platňu v prípade, ak sa počet predaných albumov dostane k číslu 15 tisíc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
