sobotňajší večer sa nie všetkým priaznivcom tejto kapelky podarilo dostať sa do natrieskaného pubu Limba na sídlisku Západ. Ten totižto "praskal vo švíkoch" už poldruha hodiny pred koncertom. Nad týmto faktom krútili neveriacky havami aj samotní aktéri.

"Neviem, kedy som naposledy videl na našom koncerte toľko ľudí," vyznal sa Stano Sedlák, basgitarista Collegia SDS.

Táto nielen regionálne, ale aj celoslovensky známa formácia vznikla pred trinástimi rokmi v Poprade. Basgitarista Stano Sedlák, gitarista Slavo Mikuláško a bubeník Dušan Mlynár sa rozhodli nasledovať svoje hudobné vzory Led Zeppelin, Deep Purple, Prúdy, Deža Ursínyho a v roku 1987 založili Collegium SDS. Kapela sa môže popýšiť, okrem dvoch oficiálne vydaných nosičov (Collegium SDS a 10/5) i viacerými oceneniami. Z tých najvýznamnejších treba spomenúť víťazstvo na Rock FM feste v roku 1995, či druhé miesto na českom prestížnom festivale Rock fest Dobříš v roku 1999.

"Pohrebnú hostinu" odštartovala dvojica noviniek U Maxima a Na hrane britvy. Kapela ďalej pokračovala skladbami z poslednej platne 10/5 U dvanástich apoštolov, Ruky dokorán a "muzikálovým" Tunelom. Frontman Zbyňo Džadoň sršal vtipom a hádzal do radov divákov jeden bonmot za druhým. Aj prvá platňa dostala zadosť v podobe skladieb Pijan Nikolaj a Hotel Slavín. Tú prišiel na pódium odohrať jeden z hostí, vynikajúci popradský džezový klavirista Mário Karas. Po prestávke otvoril záverečný blok bývalý bubeník Dušan Mlynár spolu s ostatnými, inštrumentálnou Piesňou na jeseň, jar, leto a zimu. Po nej nasledoval rádiový hit Spýtal som sa mamy, deda a najstaršia skladba v repertoári, Blues o ceste na sever, ktorú skvele odinterpretoval František Kostroš, jeden z prvých členov kapely. Spolu s Collegiom si diváci zaspievali akustickú Dívam sa na teba a záver koncertu patril známym "vypalovačkám", ako boli Na ten kúsok neba, Rieka, O dvoch prsiach a vokálne Orechy. Príjemná, spontánna a maximálne uvoľnená atmosféra v hľadisku i na pódiu, vyvrcholila skladbou Popros ľad čo nás delí, nech sa rozmrazí, v ktorej si ako hosť na gitare zahral Jano Kráľ zo skupiny Tatranka. Touto sa Collegium SDS definitívne rozlúčilo za búrlivých "standing ovations" zo svojím publikom.