nadoraz. Dzurinda teda stojí pred nevďačnou trojdilemou, keď na výber sa mu núkajú tieto možnosti: Reforma v "slovenskej" réžii bez Maďarov, Maďari v koalícii, ale bez reformy, alebo napokon kompromis s reformou i Maďarmi. To posledné a najlepšie však už štvorka SDKÚ, KDH, SDĽ, SOP fakticky odkopla a nejaví známky vôle po prehodnotení stanoviska.
Zdá sa temer neuveriteľné, ale ukazuje sa, že vypoklonkovanie SMK z finalizácie reformy sa udialo bez kalkulačky. Včera hneď zrána si totiž ten Dzurinda, ktorý ešte v sobotu hovoril o "najpriechodnejšej možnosti", pozval na kakao toho Bugára, s ktorým sa v piatok večer "korektne podaním ruky" rozlúčil. Zo stretnutia, ktorého "jedinou témou bol návrh na reformu verejnej správy" (ajhľa - na čo ho pozýval, ked sa už "rozlúčili"), vyšiel iba jediný report; od Bugára, ktorý s plechovou hubou oznámil, že "zratúvanie hlasov, ktorými by mohli poslanci podporiť návrh územnosprávneho členenia bez SMK, ho už nezaujíma".
To, samozrejme, po výprasku od koaličných priateľov neprekvapuje. O to väčšmi ale fakt, že štyri ostatné strany si pred "najpriechodnejšou možnosťou" nezrátali ovečky. Ak je tomu tak - a sotva inak, veď reakcia predsedu SMK bola jednoznačná - ide o celkom zriedkavý prejav povrchnosti. Na čosi horšie, teda zámerný ťah smerom k blokácii reformy s prenesením zodpovednosti na SMK, zatiaľ nemáme argumenty.
Svedčí o značnom zhrubnutí kože i mravov, ak premiér tri dni po nedohode sonduje parlamentnú podporu práve u Bugára, ktorý v piatok odchádzal z koaličnej rady ako zbitý pes. Ako udávajú maďarské kuloáre, v stredu večer ešte žil akýsi náznak kompromisu, ktorý zabil práve Dzurinda. Ľavica totiž prejavila akúsi minimálnu ochotu rozprávať o "veľkej Nitre" (to jest plus Galanta a Dunajská Streda, čím by sa vytvoril miliónový región s cca 40-percentným zastúpením Maďarov). Čo je naozaj interesantné, keďže dosiaľ sa súdilo, že na SMK má "spadeno" vždy a najmä SDĽ. Teraz však rezolútne čo i len diskusiu odmietli SDKÚ a KDH. Ak je v tejto situácii pravda, že Dzurinda sa zaujímal o Bugára skoro zrána najmä preto, aby zistil, že koľko hlasov by prípadne SMK vedela "nedopatrením" pustiť tak, aby ani nestratila voličov, aj reforma akosi prešla, tak ide o pekné grobianstvo.
Mikuláš Dzurinda sa pritom ocitol v pasci, akej šachisti hovoria nevýhoda ťahu. Princíp je v tom, že reforma hrozne ponáhľa (aj tak sa s vysokou pravdepodobnosťou nestíha), SMK však o tom, či zareaguje až vystúpením z koalície, chce rozhodovať na Republikovej rade až po schválení zákonov vo vláde. Až sa tak stane, nebude už cesty späť, zostane iba pasívne vyčkať na verdikt SMK. Ak bude hovoriť o vystúpení z koalície (o nepodpore existujúceho členenia celkom iste), nič už nebude možné vziať späť. Iba ísť do parlamentu a odovzdať sa osudu, prípadne načať náborovú akciu v priestore opozície.
Že sa logistika operácie trestuhodne zanedbala, upozornil s veľkou silou z Prešova Jozef Kužma. Tento podpredseda DS, teda strany, ktorá sa stále pasuje za najjasnejšieho presadzovateľa reformy a podporovateľa Nižňanského, včera vyhlásil, že on veru za 12 vyšších územných celkov hlasovať nebude. To je ďalší hlas mínus a znamená aj stratu teoretickej väčšiny, ktorú koalícia pre reformu bez SMK zatiaľ mala pričinením Ivana Lexu, keďže ten sa asi z južnej pologule na hlasovanie nedostaví. Samozrejme, nesmieme byť naivní, za Kužmovou prezentáciou sa môžu ukrývať aj celkom iné úvahy, ako náhle poznanie, že "viac ako 8 VÚC je nezmysel". Podpredseda DS si takto dômyselne azda aj testuje cenu, za akú sa ešte dokáže zaradiť do SDKÚ. Pokiaľ sa ale aj s Dzurindom pokoná, veľa to nerieši. Nejednotné hlasovanie sa rysuje i v tábore SDĽ a SOP.
Bolo by ďalšou trestuhodnou chybou výstrahy SMK podceňovať. Stačí pozorne čítať dlhodobý prejav tejto strany, aby bolo jasné, že bez protihodnoty tentoraz necúvnu. Členenie juhozápadu Slovenska je pre SMK naozaj kľúčová vec, dôležitejšia než jednotlivo (a možno i dohromady) fakulta, charta a pôda, na ktoré odchod z koalície nikdy neviazali. A RR SMK je svojím zložením založená na podstatne priamočiarejšiu politiku, než špičkové vedenie, brzdené tak trochu aj komfortom štátnych funkcií či aspoň poslaneckých kresiel. Títo Maďari sa pritom evidentne neženú za maximom - stačí možno aj minimálny kompromis.
Teraz je čas na štátnické výkony. Hic Rhodos, hic salta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
