prišiel vďaka odsúdeniu za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Vyfasoval zaň šesť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka a tiež dvojročný zákaz vedenia všetkých druhov motorových vozidiel. Včera popoludní stál pred samosudkyňou Okresného súdu Košice II a čelil ďalším dvom obžalobám prokurátora. V prvom prípade išlo o ublíženie na zdraví, v druhom o zneužívanie právomocí verejného činiteľa v jednočinnom súbehu s porušovaním domovej slobody - súd spojil obidve veci do jedného konania.
"V ten večer na naše dvere búchal starosta. Otvoril som a on začal na mňa vykrikovať, nadával mi do zlodejov, že som mu ukradol fabku. Vysvetľoval som mu, že o nej neviem a že si vyprosím, aby mi nadával. Zavrel som dvere a manželka mi vzápätí povedala, že keď vyprevádzala našu príbuznú, videla fabku ležať na zemi. Zdvihla ju, chcela ju Šanovcom dať, ale nik u nich neotváral. Zobrala ju domov, že im ju dá ráno. Zobral som teda tú fabku a šiel som mu ju dať. On ju odo mňa zobral a vzápätí ma tresol niečím po tvári. Cítil som, že je to zväzok kľúčov… Bil ma hlava nehlava. Spadol som, bol som celý od krvi a bál som sa, že ma zabije, preto som kričal o pomoc. Pomohli mi susedia D.," líčil incident invalidný dôchodca opierajúci sa o paličku.
Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že ani zďaleka nie je obžalovanému rovnocenným partnerom do bitky. Skončil na polícii a odtiaľ putoval na ošetrenie do nemocnice. S doudieranou hlavou, s krvácajúcim nosom a podozrením lekára, že ho má zlomený, pôsobil dojmom, akoby ho prepadli banditi. Krvácanie z nosa a uší, ale aj bolesti hlavy ho prenasledovali niekoľko dní.
Obžalovaný však pred samosudkyňou tvrdil, že sa k susedovi správal slušne, ba čo viac, bol to vraj on, čo ho napadol, navyše nožom. Z výpovede Jozefa Šanu vyplynulo, že 9. októbra niečo po 19. hod. zabúchal na dvere najprv jednému susedovi, terajšiemu starostovi Lunika IX, aby sa ho opýtal, čo sa stalo s fabkou, ktorou zamykali mrežu. Dal ju nainštalovať, aby tak chránil svoj byt. "On nič nevedel, preto som zabúchal aj na dvere druhého suseda, ktorý s nami býva na jednej chodbe. Aladár M. vyšiel na chodbu a ja som sa ho slušne opýtal, kde sa podela fabka. On mi na to, že ju nemá a nič o nej nevie. Cítil som, že ju má, lebo viem, že zabúda, a tak som mu povedal, že zavolám policajtov. Šiel do bytu a fabku mi priniesol. A hneď na mňa začal kričať, že si veľa dovoľujem, lebo som starosta. Šiel do bytu a asi z botníka v predsieni vzal kuchynský nôž a zaútočil ním na mňa. Ja som mu ho vyrazil z ruky tak, že spadol na zem. Zdvihla ho jeho manželka a odniesla do bytu. Mimovoľne som sa uhol a on vtedy narazil tvárou do mreží… Spadol a ja som sa už viac o neho nestaral. Chcem ešte povedať, že keby som ho udrel zväzkom kľúčom, ako hovorí, musel by mať otras mozgu. Šiel som do svojho bytu a z mobilu som zavolal policajtov," predložil samosudkyni svoju verziu obžalovaný.
Ukázalo sa, že bývalý starosta medzičasom nezaháľal. Na prokuratúru prišlo čestné prehlásenie podpísané poškodeným, že krivo vypovedal, lebo k incidentu prišlo tak, že narazil o mrežu. "Je to môj podpis, starosta ma prostredníctvom štyroch chlapov dal nasilu doviesť do jeho kancelárie. Vôbec som nevedel, čo mi dali podpísať, ale bolo to tak, ako som vypovedal na polícii i na súde," vysvetľoval starý pán. Čo sa vlastne stalo, ozrejmila jeho manželka. "Prehovárali ho, aby stiahol žalobu na starostu, že sme susedia a tak. Zavolali tam aj mňa. On to podpísal, ale že sa tam hovorí o krivom svedectve, to sme sa dozvedeli až neskôr. A nielen to, začali sa šíriť reči, že starosta môjmu manželovi zaplatil bolestné 20 000 korún, čo nie je vôbec pravda."
"Vy ste peniaze chceli, pýtali ste 10-tisíc korún, ale ja som nezaplatil a nezaplatím, preto ste to oznámenie o krivej výpovedi stiahli," okamžite zareagoval obžalovaný. Na dotiahnutie tejto kauzy a tiež druhej, v ktorej išlo o násilné vysťahovanie z bytu, neprišlo veľa svedkov (ani samotná poškodená), preto bolo pojednávanie odročené na nasledujúci mesiac.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.