argentínsku tanečnicu Tangolitu v 'Plese v hoteli Savoy' na Novej scéne a naposledy kapelníčku ženského orchestra Sladkú Sue v 'Niekto to rád horúce'. Väčšinou ide o postavy razantných mladých žien, ktoré vedia, čo od života chcú. Uvidíme ju aj v postave temperamentnej a excentrickej Ritzo v muzikáli Pomáda. V súkromí je však Zuzka Mauréryová nenápadná tmavovláska s uhrančivým pohľadom. Temperament si šetrí na javisko.
Postavu Ritzo stvárňujete aj v pražskom naštudovaní Pomády. Tam ide o oprášenú verziu z dielne choreografa Jána Ďurovčíka. Môžete porovnať?
- Ide o úplne rozdielne inscenácie. Počnúc textami aj formou reči, keďže v Prahe hovorím slangom a tuná zas spisovne. Choreografie sú rovnako úplne iné. Beriem to ako dve rozdielne predstavenia. Pre herečku to môže byť zaujímavé vyskúšať si to isté, ale inak.
Nenaskakujú vám potom v druhej Pomáde zažité veci?
- Občas nastupuje automatika, čiže človek začne mimovoľne robiť nejaký pohyb a nastúpi inak.
Zrejme bolo ťažšie študovať Ritzo po druhý raz.
- Určite. Navyše som v Prahe prišla do naskúšanej inscenácie, medzi ľudí, ktorí majú za sebou nejakých sto repríz. Potom chcete navrhnúť trebárs nejaké iné riešenie, iný pohľad a málokto vám ho prijme. Ľudia, zvyknutí na niečo, neradi prijímajú novoty. Ale podarilo sa mi predsa len vniesť trochu môjho vlastného pohľadu.
Čo bolo najnáročnejšie?
- Musela som sa vrátiť pár rokov späť, aby som medzi tými mladými chalaniskami nepôsobila ako matka pluku. Aj Ritzo a jej kamarátky sú osemnástky. Takže som sa musela trošičku psychicky omladiť. Inak Pomáda bol môj prvý neprístupný film, ktorý som videla ako dieťa. Vtedy to frčalo. Doma sme sa potom s kamarátkami hrávali. Urobili sme si partiu dievčat a ja som bola Ritzo. Nenapadlo by mi ani vo sne, že si ju raz zahrám.
Odišli ste z Radošínskeho naivného divadla. Prečo?
- Dostala som dve ponuky, 'Pomádu' a 'Niekto to rád horúce', rozhodla som sa preto, že idem na voľnú nohu a v Radošincoch budem len dohrávať. Všetko by som nestíhala. A na druhej strane Stano Štepka sa nerád delí o svojich ľudí. Akonáhle začnete vystupovať inde, rozmýšľa, kým by vás nahradil. Na toto je strašne ješitný.
K spevu vám pomohli Radošinci?
- Spieva sa tam veľa, takže tréning bol dobrý. Nikdy som sa však nemusela učiť spievať. Som zo speváckej rodiny. Mama bola 25 rokov sólistkou operety na Novej scéne, otec Pavol Mauréry, začínal v Košiciach ako sólista opery. Pôsobil tu sedem sezón. Takže som hádam nejaké tie gény zdedila. Teraz sa sem otec vracia po 25 rokoch. Predstaví sa ako hosť v Rigolettovi. Keď som bola malá, mama ma posadila do lietadla a on si ma vyzdvihol na letisku v Košiciach. Takže toto prostredie trochu poznám. A teraz sa zasa takto presúvame.
Často dabujete kreslené disneyovky...
- Áno. Robila som opicu v 'Tarzanovi', tiež v 'Princovi Egyptskom' a v 'Zvonárovi u matky božej' Esmeraldu. Je to zábava.
Dabovanie kreslených filmov si vychutnávajú aj hollywoodske hviezdy. Viete o svojich predchodcoch?
- Takto vyzerajú aj konkurzy. Robia ich Američania. Hlasy potom schvaľujú priamo v Amerike, aby boli čo najpodobnejšie originálom. Napríklad moju postavu v princovi Egyptskom robila Sandra Bullocková. Tam som si zaspievala aj duet, ktorý pôvodne nahrali Mariah Carreyová a Whitney Houstonová. Žiaľ, ony tam robia také pekné feelingy, ale my sme museli pre film spievať pekne podľa notičiek.
Každý mesiac robíte Dereš s Oliverom Andrásym a Elenou Vacvalovou. Pesničky sú vždy aktuálne. Ako vznikajú?
- Texty teraz robí Peter Petiška. Vždy ich dostanem na poslednú chvíľu. Sú to také jednorazovky na danú tému. Mám na ich naštudovanie asi tak dva-tri dni.
Dosť málo.
- Potom sú pred kamerou stresy. Pri poslednom nakrúcaní som dokonca zabudla text, lebo mi diváci tak veľmi tlieskali, že som z toho nadšenia začala robiť len la-la-la. Ale pointu sa mi nakoniec podarilo zaspievať. Teraz to Oliver nemá ako zostrihať, to ma mrzelo. A to som sa ešte pýtala kameramana, či to bolo v poriadku, aby sme to mohli zopakovať, a on že vraj áno. Ale nebolo. Už sa s tým nič nedá robiť, bude tam la-la-la s pointou. Stáva sa. Hoci by sa nemalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
