tento ukrajinský legionár, ktorý si životnú družku našiel v Prešove, z tamojšieho Tatrana. A proti nemu v drese Ozety Dukla nastúpil v početnej enkláve východniarov štadióna na trenčianskej Sihoti. Pre zeleno - bielych zápas nezačal dobre.
"Nám zase rýchly gól pomohol," konštatuje S. Zajcev. "Pravda, dali sme ho s patričnou dávkou šťastia. Ale i to k futbalu patrí. Klagova strela sa obtrela o Jožka Valkučáka a od Mareka Semana zmenila smer za Trančíkov chrbát. Úvod teda vyšiel jednoznačne nám." Potom vám však tatranci zavše podkúrili... "Nebolo to síce až také strašné, ale od takej polovice prvého polčasu sme v zadných radoch problémy mali. V strede ihriska dobre Prešovčanov dirigovali Filip s Valkučákom. Na hrote v tom čase dobre pracoval mladý Šesták. Šancu mal i Strelec a Filipovu strelu bravúrne zase vyškriabal Lipčák v našej bráne. Lenže to je asi celý výpočet prešovských príležitostí." Po prestávke sa už na ihrisku odvíjal iný obraz hry. Tatran sa vám párkrát podarilo vyšachovať, no strelecky vojaci vychádzali naprázdno. "Prešovčania po prestriedaní už v útoku toho veľa nespravili. Ofenzívu podporovali i hráči zadných radov, čím nám otvárali šance útočiť do otvorenej obrany. Ešteže dobre chytal Trančík a naši strelci mali neraz vychýlenú mušku. Inak skóre mohlo byť výraznejšie. V konečnom dôsledku nám však o jeho výšku nešlo. Potrebovali sme hlavne bodovať, aj keby kamenne z neba padali, a to sme docielili."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.