povinné hodiny vyučovania a po zvonení vyvaliť bránu školy s vidinou voľného času pre seba samého. Na druhej strane, ak o niečo naozaj ide, vedia spád vecí zobrať aktívne do vlastných rúk práve študenti. Tak nejako to bolo v týchto dňoch i na košickom konzervatóriu, keď sa medzi osadenstvom školy rozprúdili šepoty, že na jednu z profesoriek, práve tú, čo tak dlho chýbala, čaká operácia.

PHDr. Edita Marenčinová je medzi študentami všeobecne obľúbená. Od roku '76, teda už nejaký ten piatok, učí na škole dejiny hudby, prirodzene teda patrí k neprehliadnuteľnému "inventáru" konzervatória.

"Dejiny má v malíčku, a k nám je veľmi pozorná, tolerantná. Dalo by sa povedať, že na svoj vek je až pokroková," nechali sa počuť konzervatoristi, na podnet ktorých riaditeľ Bartolomej Buráš verejne vyzval každého, kto chce profesorke pomôcť, aby jej prispel a zúčastnil sa hromadného odberu krvi za školu.

"Pani profesorka bola asi pol roka chorá a v škole dlho chýbala. Najprv sa nevedelo, čo jej je, ale keď sme sa dozvedeli, že celý ten čas čaká na operáciu kĺba, rozhodli sme sa jej pomôcť, nejako to urýchliť. Veď za tak dlhú dobu sa jej stav môže i zhoršiť," povedal nám jeden zo študentov, aktívny šiestak Jožo a dodal: "Zorganizovali sme teda ešte pred jarnými prázdninami akciu, zišli sme sa jedenásti študenti a štyria profesori a šli sme na hematologicko-transfúzne oddelenie do nemocnice v Šaci darovať krv," dokončil Jozef.

Oficiálnym dôvodom na toto gesto bola pani profesorka, ale keďže niektorí z nich mali iné krvné skupiny, bol to ich dar nemocnici. Ako Jozef pripomenul, chceli tak pomôcť urýchliť termín profesorkinej operácie v tejto nemocnici. Pri počte pätnástich darcov však zďaleka nezostalo. S myšlienkou pomoci ešte stále putujú na "transfúzku" ďalší žiaci a pedagógovia aj samostatne po dohovorenom termíne hromadného odberu.

A ako celú akciu prežívali zainteresovaní študenti?

"Trochu som sa bála ihiel, ale prekonala som sa, veď je to pre dobrú vec, dala by som i viac," vyznala sa nám šiestačka Barbora.

"Som rada, že škola takúto akciu zorganizovala, neváhala som ani chvíľu. Až teraz, s odstupom času, si uvedomujem, čo pre nás pani profesorka znamenala. Je to osobnosť a ten, kto ju pozná, so mnou bude len súhlasiť," doplnila ju štvrtáčka Mária.

"Považujem to od študentov i kolegov za krásne gesto, priznám sa, niečo podobné som nečakala," povedala nám do telefónu dojatá profesorka Edita Marenčinová. "Dokonca, ako som sa dozvedela, boli medzi nimi i tí, ktorí sa kvôli mne odhodlali darovať krv po prvýkrát, Na operáciu čakám už dva mesiace a všetko vyzerá tak, že k nej dojde už v marci. Budem sa musieť určite ešte dlho doliečovať, ale ak mi to zdravie dovolí, do školy by som sa rada ešte na čas vrátila," dokončila "dejinárka".

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.