výrobkov. Zdá sa, že to nebolo posledné zdraženie a zákazník by sa mal pripravit na dalšie cenové úpravy smerom hore. O súcasnej situácii sme sa porozprávali s Ing. Dagmar Fassingerovou a Evou Drozdyovou z novoveskej pekárne Klas.
Situácia okolo nedostatku potravinárskej pšenice je vážna, mlynári bijú na poplach, ceny stúpajú, menšie pekárne tvrdia, že zacal boj o prežitie na trhu. Aká je situácia na Spiši?
Dramatická situácia v zásobovaní múkou sa mierne upokojila v priebehu minulého týždna. Zo štátnych rezerv má byt uvolnených asi 50 tisíc ton pšenice a zhruba rovnaké množstvo by sa malo doviezt. Napätá ostáva situácia v súvislosti s rastúcimi cenami múky. Potravinárske obilie dovážané zo zámoria je drahšie o 60-70 percent oproti záveru minulého roka. Prvé zdražovanie múky nás postihlo k 1. februáru, následne k 1. marcu a podla predpokladov nás caká ešte dalšie výrazné zvyšovanie cien.
Ako vidíte vývoj v najbližších týždnoch?
Okrem spomínaného nárastu cien za múku treba spomenút zvýšenie cien pohonných látok, energií, zákonného poistenia áut, vodného a stocného, aj ostatných surovinových a režijných vstupov. Cena pekárenských výrobkov síce stúpa, ale zdaleka nekopíruje nárast cien vstupov. Nastáva teda zákonite situácia, ked tržby z predaja výrobkov sú menšie ako financné ciastky potrebné na úhrady faktúr. Nervozita sa stupnuje na všetkých troch stranách. Zákazníci s obavou cakajú, kam až sa vyšplhajú ceny chleba v najbližších týždnoch, pekárne so strachom dvíhajú ceny výrobkov a dodávatelia pekární nervózne avizujú meškanie platieb. V tlaci sa uvádzajú prognózy zvyšovania cien o 5 až 5,20 Sk za kilo chleba. Takéto by malo byt zvýšenie cien, aby sme nenabúrali fungovanie ekonomík pekárenských prevádzok. Nie je však už neskoro, ked len 5 percent pekární má v súcasnosti mierny zisk, hospodárske výsledky ostatných sú takmer na nule alebo v mínuse? Položme si dalšiu otázku. Aký zmysel má cenová politika, ktorej svedkom sme boli v našom regióne v minulom kalendárnom roku? Liptovské pekárne Vcela-Lippek v snahe presadit sa na našom trhu prišli na Spiš s cenami výrazne nižšími, ako boli predajné ceny našich novoveských výrobcov. V dôsledku tejto expanzie liptovských výrobcov nám - domácim odbyt klesol a my sami sme prvýkrát za desat rokov našej existencie boli nútení znižovat stavy pracovníkov. Dnes vedenie pekární Vcela-Lippek uvádza miliónovú stratu a nulovú rentabilitu výroby. Výsledok: zvyšovanie nezamestnanosti v Spišskej Novej Vsi, stagnácia miezd našich zamestnancov, nerentabilná výroba liptovských pekární. Z toho vyplýva, že predajná cena musí rešpektovat výšku vstupných nákladov, inak sa nedá hovorit o zmysluplnom obchode.
Chlieb je základná potravina, jeho cena by mala byt prístupná každému. Do akej výšky ešte môžu narást ceny pekárenských výrobkov?
Myšlienka, že cena chleba by mala byt prístupná každému, pretrváva dodnes v zmysle rokov minulých, ked ceny základných potravín boli dotované štátom. Dnes nemá slovenský výrobca žiadne zvýhodnenie na domácom trhu. Budeme tvrdit, že u pekárenských výrobcov je to dokonca naopak. Porovnajme si nárast cien za posledných desat rokov u niektorých potravín: Cena mlieka stúpla z dvoch korún na dnešných 16, kilo bryndze išlo z 20 korún na 146, sol zdražela z ceny 1,30 na 8 korún. Kolko by teda mal dnes stát kilogram chleba, keby sme do jeho ceny premietli mnohonásobne všetky cenové zvýšenia vstupov? Ak si vezmeme niekdajšiu cenu chleba 6 korún, ktorá by vzrástla podobne ako mlieko osemnásobne, tak dnes by mal pecen chleba stát 48 korún. Ak má byt cena chleba prístupná pre každého - a my s tým súhlasíme - potom to ale nemôžu byt pekárne, kto naplní túto požiadavku. Pekárne nemôžu byt sociálnym tlmicom rastu cien základných potravín. Jednoducho preto, lebo dnes už sú rezervy pekárenských prevádzok vycerpané, žijeme z podstaty a priemerná mzda pracovníkov v pekárnach na Slovensku je o 33 percent nižšia oproti celoslovenskému priemeru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
