hranatosti argumentov.
Senzáciou dňa je oznámenie Pavla Hamžíka, že SOP stále zvažuje podporiť model 8 krajov. Prichádza presne štyri dni po tom, čo ten istý Hamžík na Koaličnej rade (KR) kývol na dohodu štyroch strán - bez SMK - o 12 vyšších územných celkoch. Isteže, SOP sme už predtým upodozrievali, že zachovanie súčasného stavu je pre niektorých jej regionálnych bossov vecou prežitia; je však jednoducho nenormálne, ak politická strana dohodu uzavretú na najvyššej úrovni o pár hodín na najvyššej úrovni aj spochybní. Tak sa nedá riadiť štát. Vnucuje sa banálna otázka, čo za lídra je vlastne tento Hamžík: Ak sme my (a kdekto v kuloároch) vedeli, že pre väčšinu stredných funkcionárov, s ktorými predseda SOP zvádza vnútrostranícke boje a nemôže si ich ešte väčšmi pohnevať, je delenie najmä košického a žilinského kraja existenčnou otázkou, ako to nemohol vedieť pred piatkovou dohodou na KR Hamžík?!
Zvláštnou kapitolou je jeho obranno-komunikačná stratégia, ktorá je asi založená na premise, že všetci okrem neho spadli z čerešne. Zmenu postoja SOP totiž zdôvodnil "novou situáciou, keďže SMK zásadne odmieta vytvorenie 12 regiónov". Nuž - SMK vôbec neodmieta 12 regiónov, ale zachovanie súčasného členenia juhozápadu pri akomkoľvek počte. To po prvé. Po druhé a predovšetkým však táto "nová situácia" bola Hamžíkom odobrená už po odchode Bugára z piatkového rokovania.
Odborné námietky typu "12 regiónov vyjde na 3 miliardy, zachovanie ôsmich iba na 477 miliónov" sú celkom legitímne. (Aj keď veľmi zjednodušujúce, lebo ide o náklady ZMENY, ktorá je vždy drahšia než zachovanie statu quo.) Je však neprijateľné, aby zodpovedný štátnik objavoval protiargumenty ex post po rozhodnutí, s ktorým sa už raz stotožnil. Navyše ešte Hamžík aj zavádza - jeho "presvedčenie, že rozkúskovanie Slovenska na 12 celkov by mohlo byť v rozpore s regionálnou politikou EU" je jednoducho nepravdivé. EU nemá žiadny optimálny matematický model regiónov, zdôrazňuje len samosprávny princíp.
Počet krajov vskutku nemusí byť taký podstatný. Špeciálne Nižňanského koncepcia, ktorú odmávala vláda ešte zjara 2000, je však celá postavená na filozofii historických regiónov. Ak už raz bola politicky odobrená, je voluntarizmom spochybňovať jej základný pilier. V zásadných veciach pritom neposkakuje iba Hamžík. Čohosi podobného - a s politicky omnoho vyššou údernou silou - sa môžeme dočkať v sobotu, keď rokuje RR SDĽ. Radi si necháme ukázať, ako udrží na uzde svojich krajských a okresných šéfov ten Migaš, ktorý predovšetkým ich zásluhou porazil Ftáčnikovo "reformné krídlo". Ak sa RR SDĽ pridá k Hamžíkovi (ten sám proti SDKÚ, KDH a SDĽ napokon nepôjde), je všetko opäť na nule. Tu sa žiada opäť pripomenúť januárový apel Ivana Mikloša, že 7.február je posledným hraničným termínom na SCHVÁLENIE ZÁKONOV VO VLÁDE, ak reforma má byť spustená. Dnes je 7. marec...
Pod koncentrovaným náporom kritiky pritom zostáva SMK, čo je druhý leitmotív krikov a výkrikov včerajška. Hoci Bugárovo vyjadrenie o "praktikách podobných Mečiarovej vláde" mohlo speniť krv, vecne sú výpady proti SMK nedôvodné. Táto strana totiž ako jediná signalizovala dlho dopredu svoju prioritu a navrhovala rokovania. Ostatné strany sa Nižňanského dokumentom dodnes seriózne nezaoberali; o čom inom svedčí Hamžíkovo krasokorčuľovanie či fakt, že k tomu členeniu, ktoré aj Migaš už odobril, zaujme RR SDĽ stanovisko až túto sobotu? Maďari tri štvrte roka urgovali, aby s nimi ktosi relevantný o členení vôbec hovoril, pretože môže dôjsť k tomu, čo tu je teraz. Raz nebol čas, inokedy súrili vážnejšie témy. Bez ohľadu na odborný aspekt ich požiadavky, je známkou pokleslých politických mravov, ak sa s koaličným partnerom nekomunikuje.
S SMK sa pritom spravidla diskusia začína až vtedy, keď sa už blíži zratúvanie hlasov. Tá istá história tu bola napríklad pri zákone o používaní jazyka menšín; pol roka nič, potom dvojtýždňový šturm, keďže sa musel stíhať posledný termín, ešte prijateľný pre EK, aby zaradila "udalosť" do svojej výročnej správy.
Z úst takých avanturistov, ktorí dva a pol roka po spísaní koaličných priorít nemajú politické jasno ani v základných veciach, sú reči o "nekorektnosti" či "vydieraní" SMK iba drzým prdením do večnosti. SMK má požiadavky primerané svojej politickej podstate, hraje s nimi ale - vcelku - fair. Bodaj by sa všetci títo mediálni showmani držali pravidiel hry tak ako SMK...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
