napoly plnom, podľa pesimistov je napoly prázdny. Prvá z alternatív je samozrejme príjemnejšia, no byť optimistom pri komentovaní obsahu pohára nie je zložité. Omnoho viac energie si vyžaduje vytvoriť si optimistický postoj vtedy, ak sa vám nevydarí písomka, ak vám utečie autobus alebo ak zmoknete v malej "dennej" búrke alebo... ak sa máte vydať do neznámeho sveta. Mnoho mladých ľudí využíva predovšetkým letné prázdniny na cesty do zahraničia. Ich ciele sú rôzne: zdokonaliť sa v cudzom jazyku, zažiť dobrodružstvo, otestovať svoje schopnosti postarať sa sám o seba mimo rodinného krbu a vo väčšine prípadov privyrobiť si nejaký ten "tvrdší" peniaz. Bez štipky optimizmu by pravdepodobne ostali sedieť doma, lebo "neznámo" je vždy spojené s rizikom. Pozitívny prístup nechýbal ani Petrovi a Milanovi, ktorí sa v rámci programu Work experience vybrali minulé leto za veľkú mláku.
"Kamarát zistil, že na Technike (Technická univerzita pozn. red.) sú pravidelné stretnutia organizované americkou agentúrou Camp Councelors. Zo zvedavosti sme tam zašli a získali sme prvé informácie. Agentúra ponúkala dva programy, prácu v kempe a takzvaný Work experience program. Hlavným predpokladom účasti na programe bolo udelenie víz, pričom vám pomôže agentúra. Museli ste byť denným študentom vysokej školy, zároveň však nie v prvom ani v poslednom ročníku a nesmeli ste mať v minulosti zamietnutú žiadosť o víza", začína rozprávanie Peter.
"Keď sme sa rozhodli, že to skúsime, ľudia z agentúry nám povedali, aké doklady si máme zaobstarať. Asi najdôležitejším bolo potvrdenie o návšteve školy. Vypĺňali sme formuláre, kde sa vyžadovali údaje o prípadných predchádzajúcich pracovných skúsenostiach, o znalostiach cudzích jazykov, o škole a samozrejme kontaktné údaje. Na ďalšom stretnutí, po tom, čo sme odovzdali všetky papiere, sme absolvovali pohovor. Prebiehal samozrejme v angličtine. Pýtali sa nás bežné veci, aby videli ako sme schopní reagovať, či vieme komunikovať", dodáva Milan.
Jedným z faktov zvyšujúcich dôveryhodnosť agentúry bol podľa chlapcov i spôsob odovzdávania poplatkov: "Platilo sa v dvoch splátkach. Prvú časť peňazí sme zaplatili až po úspešnom absolvovaní pohovoru. Celková suma bola 945 dolárov. Zahŕňalo to spiatočnú letenku, ubytovanie, raňajky a starostlivosť bezprostredne po prílete do New Yorku, vybavenie pracovného povolenia a sociálneho čísla, poistenie."
Jednou z veľkých prekážok pri ceste do Spojených štátov amerických je v súčasnej dobe získanie víz. Ako sme sa dozvedeli v prípade účasti na spomínanom programe však nie najpríjemnejší "obrad" na americkom veľvyslanectve absolvovať nemusíte.
"Ak si Košičan, musíš cestovať do Bratislavy. My sme pricestovali ráno a priamo v kancelárii agentúry sme vyplnili formuláre na víza, ktoré agentúra predložila na konzuláte. Bolo potrebné priložiť fotku, index, pas, poplatok za víza - 45 dolárov. Ľudia z agentúry všetko odniesli na konzulát, poobede nám to doniesli späť, už s vízami v pase. My sme na ambasádu ani nemuseli, mohli sme sa celý deň túlať po meste. Potom sme až do odletu boli s agentúrou v kontakte cez telefón alebo cez email", spomína Milan.
Formality boli vybavené a cesta za dobrodružstvom mohla začať.
"Do NewYorku sme prileteli okolo piatej popoludní. Spolu nás bolo asi dvadsať účastníkov programu. Na letisku čakal chlapík, ktorý sa o nás postaral. Absolvovali sme aj večernú jazdu NewYorkom, cestou na Columbia University, kde sme mali na internátoch zabezpečený nocľah. Na druhý deň bola tzv. orientation session. Oboznámili nás s potrebnými informáciami, napríklad o tom, ako v Amerike cestovať, ako si hľadať prácu, s informáciami o právach a povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov, kde môžu byť odlišnosti v porovnaní s európskym systémom. Poskytli nám dôležité telefónne čísla, na ktoré možno v prípade potreby volať bezplatne. Všetko toto sa udialo počas jedného dňa. V jeho priebehu nám zároveň vybavili aj sociálne číslo, takzvané social security number", popisuje prvé chvíle za oceánom Peter.
O Amerike ako krajine neobmedzených možností sa vraví, že tam nepracuje len ten, kto nechce. Tieto chýry sú podporené aj výsledkami ekonomických analýz. Ako svoju "work" získali Peter a Milan?
"Ak človek chce začať pracovať potrebuje sociálne číslo. To že dostaneš pracovné víza J1, neznamená automaticky povolenie pracovať. Samozrejme, možno vycestovať aj na turistické víza, ale potom je už väčší problém s prácou. V Amerike je mnoho takzvaných pracovných agentúr, ktoré to zneužívajú. Pre študentov zo západnej Európy nie je podmienkou, aby mali prácu ešte pred odletom. Študenti zo strednej a východnej Európy prácu už pred odletom mať musia. Je to jednoduchšie, ak tam človek má známeho alebo rodinu, ktorí vlastnia firmu a môžu ho zamestnať. Ak nie, agentúra poskytne brožúrku, v ktorej je množstvo adries zamestnávateľov v rôznych amerických štátoch, v rôznych mestách. Ponuka obsahuje množstvo druhov práce a je zameraná na študentov, ktorí sú klientmi agentúry. Sú to práce, ktoré môže študent bežne vykonávať podľa amerických zákonov. V brožúre sú mailové adresy, kam pošleš žiadosť, životopis, prípadne fotku. Oni vždy odpovedia, či už kladne alebo napíšu, že už nemajú prácu. Ale ozvú sa. Ak však naozaj chcete, prácu istotne nájdete."
Mnohí sa na podobné dobrodružstvo neodhodlajú. Obávajú sa podvodu a straty svojej investície. Po neoptimistických skúsenostiach mnohých Slovákov niet divu. Preto snáď malá rada od "ostrieľaných" na záver:
"Každý kto chce ísť do Ameriky, alebo vôbec do sveta by si mal overiť agentúru poskytujúcu sprostredkovaciu službu. Spoločnosť, ktorá cestu vybavovala nám, bola americká a celý priebeh vybavovania bol transparentný. Agentúra mala stránku na internete, a čo je dôležité, evidenčné číslo. To znamená, že bola evidovaná na ministerstve vnútra v Amerike, kde sa údaje dali overiť. Jeden z nás to aj spravil. Takže vždy, pri ktorejkoľvek agentúre si treba dávať pozor a overiť si každý detail."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
