Po víťazstve v Martine ich nádej ešte žije

Michalovce Ak si chceli michalovskí basketbalisti zachovat nádej na záchranu v druholigovej spolocnosti, museli minimálne v jednom z dvoch stretnutí

na pôde Topolcian a Martina zvítazit. Tento zámer im vyšiel stopercentne, ba mohli pridat aj cosi navyše. To by však museli zvítazit v Topolcanoch, kde dve minúty pred koncom viedli o desat bodov, dokonca ešte minútu pred záverom o bod, aby napokon podlahli 93:102. "Poslednú trojminútovku sme prehrali 0:19 aj vdaka poriadne tendencnému rozhodovaniu arbitrov. Neberte to ako výhovorku, ale ako konštatovanie. Zvažujeme, ci podáme na nich stažnost, aj ked si uvedomujeme, že výsledok sa tým nezmení, no takíto ludia by nemali pískat druhú ligu," povedal tréner 1. BK Imrich Rakovský, ktorý nebol prítomný priamo na stretnutí, pretože jeho žiacky výber bojuje o postup na celoslovenské finále, takže prednost dostala mlad. Topolcanci boli doposial doma neporazení, a tak necudo, že tam Michalovcania necestovali s velkými ocami. Svoje ambície naznacili už v prvej desatminútovke, po ktorej viedli 28:18. Potom si síce nadalej udržiavali mierny náskok, no prišiel osudný záver zápasu a s ním spojené rozhodcovské divadlo. Zdá sa, že chlapcom kormidelníkova neprítomnost nevadila, pretože hrali ako z partesu. Možno keby nastúpil Janošov, bola by ich útocné i obranné ostrie ešte efektívnejšie. Šetrili si ho však na dôležitý súboj v Martine. Na ten pricestoval ráno spolu s trénerom Rakovským a to, že to bol správny tah potvrdzuje vítazstvo Michalovcanov 69:66 po predlžení. Interesantná je najmä bilancia týchto dvoch celkov, kedže v štyroch vzájomných súbojoch zakaždým zvítazili hostia. "Pri basketbale pôsobím už dlhé roky, ale takúto bilanciu si nepamätám," prezradil I. Rakovský a pokracoval: "Kedže Topolcany už majú po záchranárskych starostiach, sústredili sme sa hlavne na tento duel. Martincania sú našim úhlavným konkurentom v boji o záchranu, a tak mal tento zápas zvláštny náboj. Oproti predchádzajúcemu stretnutiu pod Tríbecom to bolo celkom iné meranie síl, hlavne po psychickej stránke. Kým v Topolcanoch sme mohli prekvapit, v Martine sme museli vyhrat a tento fakt sa na našej hre prejavil v plnej nahote." Celý zápas bol ako na hojdacke, ani jeden tím nevyhrával viac ako pät bodov, okrem úvodu, kedy Zemplíncania viedli 10:1. Najzaujímavejší bol však záver, domáci jednostaj iba dotahovali náskok hostí, no tí mohli napokon Mihalkom rozhodnút, lenže lopta z jeho ruky sa iba otocila po obruci a vypadla von. Na rad prišlo predlženie, v ktorom mali spociatku navrch Martincania. Potom však chytili liace zápasu do rúk Zemplíncania a doviedli zdanlivo stratený súboj do vítazného konca. "Velmi sme chceli vyhrat a hoci s krcom, ale predsa sme dávali dôležité koše. O našej výhre rozhodla predovšetkým výborná defenzíva, pretože aj ked sme v útoku neboli príliš efektívni, na druhej strane sme dokázali v obrane eliminovat prednosti súpera. Za predvedený výkon snímam pred všetkými chlapcami klobúk z hlavy." Toto vítazstvo bolo velmi dôležité najmä z pohladu dalšieho úcinkovania Michalovcanov v druhej lige. Ak by totiž prehrali boli by už de facto tretoligoví. Takto ešte tlie iskierka ich nádeje na záchranu, ktorú budú mat možnost rozdúchat v poslednom kole na "domácej pôde" v Košiciach proti Malackám a Bánovciam nad Bebravou.