mužstvu pripojili reprezentanti pôsobiaci v Španielsku, medzi nimi aj kapitán slovenskej ekipy Peter Veszelits. Ten sa po minuloročnej sezóne strávenej v NChZ Nováky v lete opäť pobral skúšať štastie za hranice, do klubu prvej španielskej ligy CN Tarrassa. Pred odchodom do Bratislavy sme využili jeho krátku prítomnosť v rodných Košiciach.
"Spoločne so mnou prišiel v lete do tímu aj ďalší Slovák - brankár Štefan Gergely. Tarrassa je vlastne predmestie Barcelony, čosi ako Barca pri Košiciach, lenže oveľa väčšie. V minulom roku skončil klub po základnej časti na deviatej priečke a nedostal sa do play off. Momentálne sme piati, s trojbodovou stratou na druhé miesto. Za víťazstvo sa prideľujú práve tri body, takže súťaž je dosť vyrovnaná," začal svoje rozprávanie P. Veszelits. "Zatiaľ sú funkcionári spokojní, takéto výsledky nečakali, pretože po minulom ročníku nemali veľké oči." Okrem dvojice hráčov spod Tatier pôsobí v Tarrasse ešte ukrajinský legionár a mužstvo má vo svojom strede aj jedného domáceho reprezentanta. "Gergely podáva v bránke veľmi dobré výkony, ja som momentálne najlepší strelec nášho mužstva a v celkovom hodnotení španielskej ligy mi v tomto ukazovateli patrí štvrtá priečka," nesťažuje si skúsený center. Nemá ani prečo, veď hoci počas svojich predchádzajúcich legionárskych potuliek pochodil Austráliu, Chorvátsko i Slovinsko, nikde doposiaľ nezažil toľkú starostlivosť, ako na Pyrenejskom polostrove. "Je tam úplne odlišný prístup k hráčom. Každý sa k nám správa tak, akoby sa boli členmi ich rodiny. To, čo povedia, sa snažia čím skôr vybaviť. Keď nám niečo chýbalo v byte, hneď na druhý deň sa postarali o nápravu, aby sme boli spokojní a mohli klubu odovzdávať všetko, čo v nás je. V tom je najväčší rozdiel nielen vo vzťahu k nášmu vodnému pólu, ale ani Chorvátsko sa v tomto so Španielskom nedá porovnať. Tu je všetko na oveľa vyššej profesionálnej úrovni. Keď už niekoho zo zahraničia zoberú, snažia sa mu vytvoriť len tie naj podmienky." Posúďťe sami: "K dispozícii som dostal päťizbový byt, Gergely štvorizbový. Sú to obrovské priestory, z ktorých využívame iba spálňu, obývačku, kuchyňu a ostatné izby sú stále prázdne."
Hráč v krajine bájneho Don Quijota sa ozaj nemusí rozptyľovať ničím, komfort má zabezpečený, takže jeho jedinou úlohou je venovať sa naplno vodnému pólu. "Presne tak. Nič ho nemusí zaujímať, len aby sa ráno zobudil, včas prišiel na tréning a odviedol si svoje. Ak má človek nejaký problém, stačí pred tréningom povedať a kým sa vrátim z plavárne, všetko je vyriešené. Španieli skrátka vedia, čo treba urobiť, aby mužstvo hralo dobre." P. Veszelits nás nevyvádzal z úžasu ani ďalšími nevšednými zážitkami. "Bývam v šesťposchodovom bloku, na každom je päť bytov. Klub do schránky každej z týchto tridsiatich rodín hádže klubový časopis, aby obyvatelia vedeli, že v ich bloku býva jeden z hráčov, aby boli na to hrdí. Na ulici ma síce ešte nikto nezastavil, ale napríklad v obchode pri plavárni áno. Dokonca i predávačky sa s nami zhovárajú, vravia, že nás videli v telke, pýtajú sa, čo nové a držia nám palce." Všetko sa to, samozrejme, prenáša aj do diváckeho záujmu. "Naša plaváreň má kapacitu okolo 1500 miest na sedenie a v každom jednom domácom zápase bola úplne plná. Mužstvu sa darí, takže ľudia nesedia ticho ako v divadle, ale mohutne povzbudzujú. Nezriedka ide aj o šesťdeiatročných starcov, ktorí kričia, vyskakujú, jednoducho žijú zápasom."
Dvojnásobnému účastníkovi olympijskych hier teda momentálne pohoda nechýba, darí sa mu aj herne, takže je mu na slnečnom juhu starého kontinentu sveta žiť. "Jediným problémom bolo, že po príchode som nevedel po španielsky. Aj to sa pomaly rieši. Klub mi zabezpečil učiteľa a všetci mi pomáhajú," uzatvoril našu debatu P. Veszelits.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
