Prokurátor ho obžaloval z trestného činu sprenevery. A to preto, že ako riaditeľ Vzduchotechnických montáží, a. s. Bratislava, závod Košice, v období od 31. decembra 1993 do 1. februára 1995, postupne prevzal takmer 1.900.000 korún, ako zálohy na služobné cesty. V skutočnosti, resp. na základe ústnej dohody so zamestnávateľom, boli tieto peniaze určené na poskytovanie provízií pri získavaní zákaziek pre košický závod. "Počas vykonávania mojej funkcie závod patril medzi najlepšie na Slovensku a to i napriek zhoršujúcej sa hospodárskej situácii," vyhlásil obžalovaný a veľmi precízne vysvetlil, akým spôsobom sa mu to podarilo.
Okrem uvedenej sumy Ing. Milan M. prevzal v septembri 1994 od firmy Stavospol, s.r.o. stavebnoochodná spoločnosť Prešov ešte aj 250 tisíc korún. V tomto prípade išlo o zálohu na nákup zariadenia vzduchotechniky a jeho následnú montáž. Uvedené finančné prostriedky nezúčtoval, nepreukázal ich použitie a neuviedol konkrétne komu a za akých okolností províziu poskytol. Podľa obžaloby prokurátora takýmto konaním spôsobil firme Vzduchotechnické montáže, a. s. Bratislava, škodu vo výške 2 milióny 146 tisíc korún. A to preto, "že si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu".
"K uvedenému môžem povedať len toľko, že sa absolútne necítim vinný," uviedol obžalovaný. Nepoprel ale, že finančné prostriedky uvedené v obžalobe prevzal: "Na základe ústneho súhlasu nadriadených som mal peniaze, o ktorých je reč použiť na vyplatenie provízie pre kompetentné osoby a to za účelom získavania zákazok. Jednotlivé sumy som preberal jednak osobne z pokladne, ale často aj takým spôsobom, že mi ich zaslali na moju domácu adresu." Nadriadený Ing. Milana M. potvrdil, že písomný súhlas na poskytovanie provízií naozaj mal, ale na druhej strane mu z toho vraj vyplývala povinnosť tieto finančné prostriedky zúčtovať.
"Poskytnuté prostriedky som dostával ako zálohy na služobné cesty, ale nikto odo mňa nežiadal, aby som viedol evidenciu osôb, zákazok a výšku poskytnutej provízie. Ja som si taký zoznam neviedol a čo sa týka konkrétnych osôb, ktorým som poskytol províziu, ich mená neuvediem, lebo som si vedomý skutočnosti, že si môžem privodiť trestné stíhnie. Nepredpokladám totiž, že by niekto z nich priznal, že províziu, ktorú som tomu-ktorému dal, prevzal," bránil sa obžalovaný, z výpovede ktorého vyplynulo, že z vyše dvojmiliónovej "zálohy na cestovné," zúčtoval len 54 tisíc korún. Zdôraznil však, že použitie provízií sa prejavilo v hospodárskom výsledku košického závodu, ktorý bol priaznivejší, ako v závodoch, kde provízie nedávali.
Zo zápisníc z predstavenstva, ktoré boli súčasťou vyšetrovacieho spisu však vyplývalo niečo iné. V priebehu piatich mesiacov "riaditeľovania" v roku 1993, Ing. Milan M. prevzal 436 000 korún ako zálohy na cestovné a košický závod dosiahol 7 miliónov zisku. O rok neskôr dostal na provízie 2 milióny korún, ale závod skončil s hospodárskym výsledkom iba 663 tisíc korún. V zápisniciach z januára 1995 sa už písalo o potrebe pohovoru s riaditeľom košického závodu a o mesiac neskôr už bolo jasné že tento závod bude zrušený.
Kým obžaloba vinila Ing. Milana M. zo sprenevery, on tvrdil, že vyplácanie provízii nie je trestný čin. Pred senát predstúpil i znalec z odboru ekonomiky a hospodárstva odvetvie účtovná evidencia. Na otázku, ako treba chápať províziu povedal: "Provízia je nákladová položka, ktorá sa na základe províznej zmluvy vykrýva faktúrou". Zdôraznil, že taký je legálny postup. Natíska sa teda otázka, prečo sa vo vzduchotechnických montážach rozhodli dávať provízie nelegálnym spôsobom a čo urobili pre to, aby Ing. Milana M. upozornili, že im "zálohy na cestovné" nezúčtoval, resp. ho neoboznámili s výškou pohľadávok, ktoré má voči nemu podnik. Obžalovaný tvrdí, že nič také sa nestalo. "Musím povedať, že počas mojej praxe som sa ešte nestretol s niečím takým, aby záloha na cestovné prevyšovala milión korún. To by vari bolo možné akceptovať len za predpokladu, že by išlo o viacmesačnú služobnú cestu do zahraničia. Je to mierne povedané atypické, aby organizácia poskytovala svojim pracovníkom zálohy na cestovné v podobnej výške. Pán Ing. M. by na základe vyplatených "cestovných záloh" musel cestovať nie 12 mesiacov, ale dva roky a to každý deň," povedal na margo tzv. cestovných záloh znalec. Dodal, že výška vyplatených záloh vyvoláva otázku, či sa za nimi neskrýva niečo iné. "Každá organizácia je zo zákona povinná urobiť k 31. marcu každého roka inventarizáciu záväzkov a pohľadávok. Tento zoznam súčasne slúži aj ako podklad k auditu. Následným krokom je písomná výzva konkrétnej osoby, aby záväzok uznala. Ak nereaguje, nasleduje urgencia. Ak sa aj tá minie účinkom, zostáva už len žaloba," vysvetlil znalec legálny postup. Upozornil aj na to, že firme, ktorej obžalovaný zálohy nezúčtoval, nič nebránilo siahnuť mu na mzdu a odmeny. Vyjadril však počudovanie aj nad tým, prečo uvedená organizácia obžalovanému dávala ďalšie a ďalšie "zálohy na cestovné", keď nezúčtoval tie predchádzajúce a prečo ho o pohľadávkach voči nemu písomne neiformovala. "Ja som mal v júni 1994 vyplatený príjem 159 tisíc korún. Keby mala organizácia voči mne skutočne pohľadávky, mohla mi ich z môjho príjmu stiahnuť. To však neurobili, napriek tomu, že k tomu nebol potrebný môj súhlas," reagoval na výpoveď znalca obžalovaný.
Vykonaným dokazovaním súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako trestný čin sprenevery, pričom na základe pokladničných dokladov o prevzatí peňazí, na ktorých bol jeho podpis dospel k záveru, že spreneveril 1 896 040 korún. Za to mu vymeral nepodmienečný trest - 4 roky so zaradením do prvej najmiernejšej - nápravnovýchovnej skupiny a náhradu škody, ktorú spôsobil. "Je to výsmech spravodlivosti, som nevinný!" - kričal obžalovaný hlasom preskakujúcim od rozčúlenia. Schladila ho len hrozba uloženia poriadkovej pokuty. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
