plesu prezidenta Busha, absolvent viacerých s tým spojených recepcií a modlitebných raňajok, svetobežník a študent západných politických systémov dýcha s nami jeden vzduch pod Tatrami. Tieňový minister zahraničných vecí HZDS, Rudolf Žiak, je opäť medzi nami.

Boli časy, keď sme naň boli zvedaví väčšmi ako dnes. Celoštátne pátranie, ktoré bolo po ňom vyhlásené, síce ešte platí, nedávno však zmizol pre to zákonný dôvod - trestné stíhanie R. Žiaka bolo na pokyn Generálnej prokuratúry, ktorá neakceptovala jeho obvinenie v kauze sabotáže, zastavené. Takže sa dá spoľahlivo očakávať, že pas, ktorý mu bol pri návrate odobraný, získa rýchlo späť. A môže naďalej konzumovať chlebíčky po banketoch v zahraničí, aj šíriť dobré meno Slovenska a utužovať družbu HZDS s americkými republikánmi... Čo všetko bolo údajne náplňou jeho misie.

Príbeh celoštátne hľadaného prominenta opozície a expodšéfa tajnej služby zároveň nastoľuje minimálne dve závažné otázky. Jedna sa týka HZDS, v mene a s poverením ktorého Žiak v USA fungoval, čo sám potvrdil. Druhá potom súčinnosti a korektnosti práce orgánov činných v trestnom konaní, (AJ) ktorých pričinením sa kauza obrátila na frašku a trapas premiéra Dzurindu, s ktorým sa vo vlasti trestne stíhaný človek zrazil na recepcii pri príležitosti otvárania mesiaca slovenskej kultúry.

Ak je niekto celoštátne hľadaný a dlhodobo sa zdržuje v zahraničí, podozrenie či pocit, že sa vyhýba zodpovednosti (a teda je asi vinný), sú celkom opodstatnené. V smutných kontextoch Ivana Lexu či Karola Martinku (a donedávna aj A. Rezeša), tiež nerozborne zviazanými s HZDS, naberá táto indícia ešte presvedčivejšiu silu. HZDS, ktoré sa presne pred rokom v Trnave malo "transformovať" a akosi preseknúť najtemnejšie väzby s minulosťou, však nevyvinulo najmenšie úsilie vrátiť Žiaka na Slovensko. Slušná politická strana, koaličná či opozičná, by ale mala ctiť rešpekt k zákonom, vrátane trestného poriadku, nadovšetko - inak dáva zničujúci príklad občanom. Argumentujú "politickými procesmi", "kriminalizáciou opozície" a pod., to sú však subjektívne hodnotenia. Na tomto základe môže za chvíľu ktokoľvek trestne stíhaný, kto kedysi vlastnil stranícku legitimáciu, verejne hlásať exkluzivitu svojej kauzy a svojej osoby voči vyšetrovacím orgánom. To je absurdné. Strana, čo svojho TIEŇOVÉHO MINISTRA, o ktorého prejavujú záujem štátne orgány, nevyzvala k návratu, naopak dlhodobo schvaľovala jeho zotrvávanie mimo republiky, dáva jasne najavo, že je jej prednejší politický účel ako zákonnosť. Takáto strana sa nespráva ŠTÁTOTVORNE - pretože demoluje právne vedomie občanov. O masívnej obrane Lexu, ktorý je omnoho flagrantnejším prípadom ako Žiak, nevraviac.

Zostáva živé podozrenie, že Rudolf Žiak nabral guráž k návratu iba preto, lebo obvinenie z trestného činu sabotáže bolo stiahnuté. V kontexte celkovej produkcie Ivorových vyšetrovateľov by sa dal tento vývoj hodnotiť už pomaly ako štandardný. Vnucuje sa ale dotieravá otázka: Prečo skončila jeho americká misia, ktorá ešte v januári mala mať "neurčité trvanie", práve až po zastavení stíhania? Možnosti sú iba dve - môže to byť náhoda, alebo to náhoda nie je.

Fakt je ten, že sa vynorili vcelku dôveryhodné indície o nadštandardnom ovplyvňovaní prokuratúry Žiakovými advokátmi. Tu je ťažko byť konkrétnejší, ďalší fakt ale je, že stíhanie tohto Lexovho námestníka v SIS v kauze "sabotáž" dozoroval až do decembra prokurátor Serbin, ktorý sa s dôkazovým materiálom vyšetrovateľov stotožnil. Tomuto však generálny prokurátor Hanzel v januári kauzu vzal a pridelil ju inému kolegovi, ktorému stačil jeden mesiac na to, aby stíhanie zastavil. Hanzel zdôvodnil odňatie spisu "pracovným preťažením" Serbina, ten však o ničom takom nevie. Cíti sa fit a v kondícii. Musí sa natvrdo pripomenúť, že rošády prokurátorov a vyšetrovateľov, ak sa príslušné kauzy neuberali žiadaným smerom, mali sezónu za Mečiara.

Právne argumenty Milana Hanzela v prospech rozhodnutia jeho podriadeného - a Žiaka - sú minimálne sporné. Rozobrať ich si žiada samostatný text. V každom prípade sa už stali predmetom masívneho spochybňovania ba až výsmechu ľudí, nad názormi ktorých sa nedá mávnuť rukou. Zlé je to preto, lebo popri sekcii vyšetrovania MV a súdoch, ktoré sú permanentne na tanieri, zostávala GP jedinou z triumvirátu orgánov činných v trestnom konaní, ktorá vychádzala doteraz relatívne "suchá" od obvinení z neprípustného ovplyvnenia politikou. Bohužiaľ, zastavenie Žiakovho stíhania dávajú poniektorí do súvislosti aj s túžbou Milana Hanzela zostať generálnym prokurátorom aj po najbližších voľbách... Marenie vyšetrovania je tiež - svojho druhu - sabotáž...