dôchodcu Jozefa Z. Pohľad na bezduché telo ležiace za bieleho dňa uprostred chodníka, ich šokoval. Márne si lámali hlavy, kto a prečo ho "zapichol". Práve jeho, o ktorom každý vedel, že je veľký dobrák. Bol na dôchodku, nejaký čas podnikal a nikdy neodmietol pomôcť tam, kde bolo treba. Rád sa porozprával s ľuďmi a občas si zašiel na kávičku alebo pivko. Tak to bolo aj v deň jeho smrti.
"Ukladal som na dvore Camion bistra zámkovú dlažbu. Ráno tam prišiel dnes už nebohý Zoldi báči a dal si, ako to mal vo zvyku, kávičku. Prehodili sme pár slov, on odišiel a ja som pokračoval v robote. Okolo 13. hod. prišiel do bistra Karol P. a na chvíľu sa pristavil aj pri mne. Zaujímal sa o to, koľko za tú dlažbu dostanem. Povedal som mu, že to robím zadarmo a on na to, že som ko… Mal vypité, keď prechádzal cez dvere, vrazil do nich plecom a pritom mu vypadol nôž. Upozornil som ho na to. Zdvihol ho a dal si ho do vrecka," vypovedal pred senátom Krajského súdu v Košiciach svedok Štefan T.
Z jeho rozprávania tiež vyplynulo, že okolo 14.15 hod. sa do bistra vrátil Zoldi báči. Bol nahnevaný, nadával na cigánov a rovno sa opýtal Karola P., prečo mu jeho deti porozbíjali okná na ´vétrieske´. Ten sa postavil, začali sa naťahovať. Najprv len slovne, neskôr sa už navzájom kmásali za odev. "Vzápätí vytiahol Karol vreckový nožík a zozadu porezal Zoldi báčiho na chrbte. Medzitým odišla krčmárka zavolať majiteľku bistra, ale kým sa s ňou vrátila, Karol P. bol už pri bráničke. Zoldi báči si objednal poldeci borovičky a sódu. Po chvíli však pohárik s alkoholom od seba odsunul a povedal, že to už nevypije…" opísal svedok incident. Tvrdil, že videl len to jedno pichnutie.
Ako sa neskôr ukázalo, išlo len o plytkú reznú ranu. Kedy došlo k bodnutiu, ktoré sa Zoldi báčimu stalo osudným, nik z prítomných nevidel. Vie to len Karol P. zo Sene, ktorý sa pred senátom zodpovedal pre trestný čin vraždy. "Volal som Zoldi báčiho von z bistra, že sa tam porozprávame o tých rozbitých oknách na jeho vétrieske. Ja som išiel prvý, bol som asi dva kroky pred ním, keď do mňa sotil. Otočil som sa k nemu a vybral som nožík, že ho postraším. Otvoril som ho, on stál oproti mne. Chytil ma a ja som ho nejako nešťastne pichol, ani neviem kde. Keď som to urobil, zľakol som sa. Zobral som nožík a utekal som domov. Manželke a aj bratovi som povedal, čo sa stalo. Prezliekol som si šaty a nožík som zahodil…"
Na žiadosť predsedu senátu, aby upresnil, kde a ako poškodeného druhý raz pichol, Karol P. ukázal, že niekde pod srdcom. Rozpamätal sa aj na to, že nôž držal vo vystretej ruke a keď ním Zoldi báčiho pichol, cítil, že ním na "niečo narazil". Pamätal si to dobre, lebo 63-ročného dôchodcu naozaj pichol medzi rebrá, tesne vedľa srdca. Ťažko zranený Zoldi báči odchádzal tackavým krokom. Prešiel na druhú stranu cesty a asi po stotridsiatich metroch chôdze si vysilený sadol na múrik, z ktorého spadol na chodník, kde naposledy vydýchol.
"Nechcel som ho zabiť. Dobre sme sa poznali, nikdy sme medzi sebou nemali žiadny konflikt. Vždy sme dobre vychádzali a aj v bistre, kde som často chodil, sme viackrát sedeli pri jednom stole. Keby nenadával na cigánov kvôli tým rozbitým oknám, nič by sa nebolo stalo," bránil sa obžalovaný, ktorý pripravil o život človeka, čo nikdy nikomu neblížil. Zo straty starostlivého manžela a otca sa nevie dodnes spamätať vdova po nebohom a príbuzní. V prvý deň pojednávania ju celú roztrasenú, museli jej príbuzní odviesť zo súdnej siene. Včera pozbierala všetky sily a vo svojej výpovedi okrem iného uviedla: "Raz, asi týždeň pred vraždou, sme išli s manželom autom a on ukázal obžalovaného, o ktorom povedal, že ho sústavne obťažuje, lebo si myslí, že ja im znižujem sociálne dávky. Nie je to pravda, pretože ja pracujem na inom pracovisku, nie na sociálnom odbore."
Zo záverov súdnych znalcov vyplynulo, že obžalovaný bol v čase spáchania trestného činu duševne zdravý a že jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli mierne znížené len pod vplyvom alkoholu, ktorého mal v krvi necelé dve promile. Dokazovanie pred súdom preukázalo i jednu podstatnú zmenu. A to, že obžalovaný si na svojho protivníka počkal vonku a tam ho zákerne napadol a smrteľne zranil. Senát k tomuto záveru dospel na základe výpovedí svedkov, ktorí jeden po druhom tvrdili, že videli len jedno pichnutie, po ktorom Zoldi báči ešte normálne komunikoval a aj si objednal poldeci. Znalkyňa zo súdneho lekárstva okrem iného uviedla, že i keď poškodený bol nejaký čas schopný chôdze, hlboká bodnorezná rana v jeho hrudi spôsobená nožom s osemapolcentimetrovou čepeľou, musela krvácať. Svedkovia však žiadnu krv nevideli. Naopak, to čo všetci videli, bola skutočnosť, že obžalovaný z bistra odchádza, zatiaľ čo tam poškodený zostal sedieť.
Súd, po tajnom hlasovaní mužov v talároch dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil trestného činu vraždy s úmyslom zabiť a nie postrašiť poškodeného. Vymeral mu za to 12 rokov nepodmienečne a s prihliadnutím na to, že doposiaľ nebol trestaný, že svoj čin oľutoval a pomáhal pri jeho objasňovaní, ho pre výkon trestu ho zaradil nie do tretej, najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny, ale do druhej. Nôž, ktorým Jozefa Z. usmrtil, prepadol v prospech štátu.
Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
