(1204 - 1205), Ondrej II. (1205 - 1235), a potom sa uhorským kráľom stal Béla IV. (1235 - 1270).
Podľa Kroniky Slovenska, činy Uhrov spísal notár kráľa Bélu III. známy pod pseudonymom Anonymus. Kto vlastne bol ten záhadný Anonymus? Bol ním gróf Szentgyöri Pál. Jeho Kronika je najstarším prameňom rozprávania o situácii v Uhorsku v počiatku jeho fungovania. Opisuje v nej udalosti o pohybe starých Maďarov v 10. storočí v ich pravlasti a ako prišli na západ, kde sa po prehratej bitke v roku 955 usadili v Karpatskej kotline. Jedni odborníci jeho dielo považujú za hodnoverný opis udalostí, ktoré sa odohrali, ale mnohí to považujú len za nejaký literárny výtvor, podľa vzoru niektorých západných autorov. Podľa Anonymovej Kroniky sa Slovania Maďarom poddávali dobrovoľne, bez boja a dali sa prehovoriť, aby im pomáhali v ďalších výbojoch. Podrobnejšie opisuje, ako sa dostali starí Maďari do zvolenských lesov až k Nitre, kde ich čakal najväčší odpor zo strany Slovanov. Slovanov nazýval Nitrania a na pomoc im prichádzali české vojvodstvá. Na čele Slovanov stál Zobor, ktorého po dobití Nitry dali starí Maďari popraviť. Postupne sa Maďari zmocňovali ďalších území Slovanov. V ďalšom ťažení si podmaňovali existujúce hrady a hradiská. Aj keď sa Anonym dopustil niektorých chýb, zachovalo sa pre dnešné generácie dielo, ktoré približuje udalosti tejto doby.
Za panovania kráľa Bélu IV. v Uhorsku nastali veľké problémy. Najvýraznejšie sa to prejavilo po vpáde Tatárov (1241 - 1243), ktorí pustošili prírodu, kultúrne pamiatky a nešetrili ani ľudí. Pred ich ničivou silou ľudia unikali a skrývali sa hlbokých lesoch a jaskyniach severného Uhorska. Vzťahovalo sa to na obyčajných ľudí, šľachtu a samotného kráľa, ktorý musel pred ničivou silou Tatárov unikať a skrývať sa. A práve v časoch tatárskych vpádov do Uhorska sa kronikár a notár uhorského kráľa Bélu III. ocitol v tomto kraji, kde pôsobil päť rokov. Miestom jeho pobytu boli Orkucany pri rieke Torysa na severe Uhorských hraníc pri Sabinove (vtedy vznikali aj spomínané usadlosti Šariša). Lokalita, kde Anonym býval sa dodnes medzi ľuďmi volá Varmeď. Pravdepodobne to bola vojenská pevnosť pre maďarskú vojenskú družinu. Anonym bol buď členom tejto družiny, alebo tu plnil osobitné poslanie. V tom čase už mal pokročilý vek. Mohol skúmať počínanie ľudí a vojenských družín pri podmaňovaní Šariša, alebo sa skrýval pred tatárskymi barbarmi. V tom čase boli začiatky fungovania Župného panstva na Šarišskom hradnom vŕšku a fungovania tvoriacich sa usadlostí - Orkucany, Sabinov a ďalšie.
V roku 1908 bola v Orkucanoch na dome č. 6 vtedajšie úrady inštalovali kovovú tabuľu na počesť pobytu známeho historika, ktorý plnil úlohy pre kráľa Bélu III. V tejto lokalite žil od roku 1241 - 1245 spolu so svojou manželkou Zuzanou Martonovu. K miestu jeho pobytu a pobytu vojenskej družiny sa viažu rôzne povesti so strašidelným motívom, ktoré som počul už v detstve, pred viac ako šesťdesiatimi rokmi. Až do roku 1984 tabuľa zdobila vtedy už čoskoro storočný dom uprostred usadlosti Orkucian. PO asanácii domu v roku 1984 pán Marcinko vtedajší predseda MNV tabuľu odovzdal do Múzea v Sabinove a tam je dodnes.
Je pozoruhodné, že v tomto dome až do roku 1984 bývala pôvodná majiteľka Alžbeta Seďorová (čo je poslovenčené meno spomínaného grófa). Priezviská, ako je Marton, či Seďori sa v Orkucanoch často vyskytuje dodnes.
Ostalo ešte veľa nezodpovedaných otázok okolo pobytu Anonyma v tejto Šarišskej obce pri Sabinove. Pre zaujímavosť uvádzam, že záujem o lokalitu, kde žil päť rokov Anonymus prejavili istí americkí občania v roku 1989 pred revolúciou ktorí boli odporúčaní na Mestské múzeum v Sabinove.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
