MIKULÁŠ ATHANASOV

(zápasenie)

Bol prvým východniarom, ktorý získal na letných OH 1952 v Helsinkách v ľahkej hmotnosti medailu. Iba 22-ročný študent narodený 28. novembra 1930 v Košiciach - bez väčších medzinárodných skúsenosti sa dostal z 19 súťažiacich na stupne víťazov, keď na body zdolal Verdaina (Franc.), Petzemasa (Gréc.) a položil za 3:55 min. Benedictiho (Tal.). Prehral len s olympijským víťazom Safinom (ZSSR) a viacnásobným majstrom sveta Frejom (Švéd.), takže ho ovenčili bronzom. Dlhoročný zápasník Lokomotívy Košice, počas vojenčiny člen ATK Praha, bol v rokoch 1953 - 55 trojnásobným čs. majstrom. Okrem toho na MS v roku 1953 obsadil v hmotnosti do 67 kg 6. miesto. Stal sa doživotným členom ČSOV, bol zakladateľom a prvým predsedom Klubu olympionikov v Košiciach.

ANTON FROLO

(hádzaná)

Bývalý pivot s vyše 80 reprezentačnými štartmi má výraznú zásluhu na vzostupe tohto športu v Prešove i na celom Slovensku. Pôvodne učiteľ telesnej výchovy sa narodil 20. apríla 1934. Dres Tatrana Prešov obliekal v rokoch 1953-55 a 1957-67, Dukly Praha 1955-57 a na sklonku kariéry hral za VSŽ Košice, kde pôsobil aj ako tréner. Na MS získal v roku 1958 a 1961 striebro, v 1964 bronz a v 1967 zlato. Bol viacnásobným majstrom republiky a v 1957 vyhral s Duklou Praha PEM. Tohto roku ho vyhlásili v Michalovciach za slovenského hádzanára storočia.

MARTIN GREGOR

(hádzaná)

Dlhoročná opora Tatrana Prešov, ktorý začínal s hádzanou v Bytči, narodil sa 8. marca 1940. Počas vojenčiny obliekal dres Dukly Praha a na pôsobenie v tomto klube má pekné spomienky. V jeho farbách získal v roku 1963 titul a vyhral PEM, s Prešovčanmi bol majstrom v sezónach 1969 a 1971. Mnohonásobný čs. reprezentant hrával na poste spojky a v 1967 na MS vybojoval s kolektívom titul šampióna.

IGOR LIBA

(hokej)

Neuveriteľne vytrvalý útočník získal striebornú medailu na OH v roku 1984 a o rok neskôr sa stal majstrom sveta. Prešovský rodák, ktorý sa narodil 4. novembra 1960, je aj držiteľom Zlatej hokejky a bol jedným z prvých Slovákov v kanadsko-americkej NHL. Zo 66 slovenských hráčov, čo obliekli reprezentačný dres, bol jediný čo prekonal hranicu 200 zápasov. V štátnych farbách nastúpil 211-krát, čím tromfol Pašeka, Rusnáka, Lukáča, ale i hokejistu storočia Dzurillu, Golonku a ďalších. Medzi športovcami storočia obsadil 26. miesto. A to sú fakty, ktoré hovoria za všetko.

VINCENT LUKÁČ

(hokej)

Jeden z najlepších slovenských útočníkov, ktorý sa presadil aj v čs. reprezentácii, sa narodil 14. 2. 1954 v Košiciach. S výnimkou ročníka 1981/82, keď obliekal dres Dukly Jihlava, hral v rokoch 1971 85 I. ligu v metropole východu vo farbách VSŽ. V najvyššej súťaži odohral 15 sezón, počas nich 513 zápasov a dal 393 gólov. Reprezentoval 143-krát, strelil 70 gólov. Dvojnásobný majster sveta z rokov 1977 a 1985 a držiteľ striebra z OH´84 v Sarajeve hral na sklonku kariéry v Nemecku za SB Rosenheim, v Rakúsku za celok WEV Viedeň a tiež v Anglicku a Škótsku.

LADISLAV PAVLOVIČ

(futbal)

Útočník, ktorý s výnimkou vojenčiny v ČH Bratislava (1954-55) bol stále verný Prešovu, sa narodil v srdci Šariša 8. apríla 1926. Začal v roku 1941 v Slávii a od vzniku Tatrana nastupoval v zelenobielych farbách až do roku 1965. Na sklonku kariéry sa v roku 1966 objavil ešte v Bardejove. Mimoriadne populárny futbalista odohral 17 ligových ročníkov, v nich 347 majstrovských zápasov, v ktorých strelil 164 gólov. Tie ho vyniesli v čs. rebríčku na štvrtý a na Slovensku na druhý stupienok. Je členom Klubu ligových kanonierov, dvakrát bol kráľom strelcov (v roku 1961 sa o túto poctu delil s Kučerom, keď obaja dali po 17 gólov a v 1964 získal trofej s 21 gólmi), deväť sezón najlepším strelcom Tatrana a ako pracovité krídlo sa udržal vynikajúcu formu takmer dve desaťročia. Reprezentoval 21 krát z toho v áčku 14-krát, v béčku a v OH tíme po 3-krát a v juniorskom celku 1-krát. Za A mužstvo dal dva góly, druhým v zápase o 3. miesto proti domácemu galskému kohútovi pomohol Československu k bronzu na I. neoficiálnych ME´60 vo Francúzsku.

YVETTA PAULOVIČOVÁ

(basketbal)

Prešovská rodáčka známa pod košmi predovšetkým pod menom Polláková sa narodila 4. mája 1953 v Prešove. Dlhoročná opora miestnej Slávie nastupovala v oddiele na poste pivotky a v čs. reprezentácii na krídle. V prešovských farbách hrala I. ligu 10 rokov. Zbierku úspechov ozdobila striebrom z MS 1971 v Brazílií, a tiež z ME 1974 a 1976, bronzom z MS 1975, ME 1972 a striebrom z juniorských ME 1971. Čs. basketbal reprezentovala v rokoch 1971 76, v 1975 ju vyhlásili za najlepšiu basketbalistku Slovenska. Štartovala tiež na OH 1976 v Montreale, štátny dres obliekla 126-krát.

STANISLAV SEMAN

(futbal)

Jeden z najlepších čs. brankárov sa narodil 8. augusta 1952 v Košiciach. V rokoch 1963 1972 chytal za Lokomotívu Košice (teda aj v mládežníckom veku), 1972 74 za Duklu Banská Bystrica, 1974 83 opäť za Lokomotívu Košice. V I. lige má na konte 225 zápasov, v železničiarskom Čermeli bol úspešným nástupcom reprezentačného gólmana Flešára. Víťaz Slovenského a Čs. pohára v rokoch 1977 a 1979 reprezentoval čs. farby 33-krát. Z toho za A mužstvo nastúpil 15-krát, OH tím 13-krát a juniorský celok 5-krát. V roku 1980 získal na ME v Taliansku bronz, na OH v Moskve zlato, o rok neskôr pomohol vybojovať čs. futbalu účasť na MS´82 v Španielsku, kde dostal aj príležitosť. Dodajme, že na OH odchytal všetkých šesť stretnutí a dostal iba vlastný gól.

ANTON ŠVAJLEN

(futbal)

Medzi tromi žrďami začínal v Topoľčanoch. Neskôr chytal za Odevu Trenčín, Baník Prievidza, Duklu Trenčín a Duklu Brezno, z ktorej prišiel do Košíc, kde v rokoch 1959-75 bol brankárom ligových VSS. Na konte má 334 ligových štartov, navyše ako gólman dal 11 gólov z pokutových kopov. Na OH 1974 v Tokiu získal striebornú medailu. Na konte má osem reprezentačných štartov, z nich 3 za B-mužstvo a 5 za olympijský tím. V rokoch 1963-71 nastúpil v I. lige v 214 zápasoch po sebe bez striedania.

LADISLAV TROJÁK

(hokej)

Mimoriadne talentovaný košický rodák bol prvým Slovákom v čs. reprezentácii. Narodil sa 15. júna 1914, ale debutoval už ako 20-ročný 21. 12. 1934 v zápase s Kanadou, ktorý naši prehrali 0:7. Vrtký a veľmi rýchly útočník, ozdoba LTC Praha, však mal aj dôvod k radosti. V roku 1947 na MS v Prahe dvoma gólmi proti Belgicku i Rumunsku a jedným v zápase so Švajčiarskom prispel k titulu. Na ZOH´48 vo švajčiarskom St. Moritzi pomohol čs. farbám vybojovať olympijské i svetové striebro. Žiaľ, v rámci prípravy na MS 1949 vo Švédsku po leteckej katastrofe nad kanálom La Manche 8. decembra 1948 zahynul spolu so Z. Jarkovským, V. Šťovíkom, M. Pokorným, K. Stiborom a Z. Švarcom. Slovenský hokej čakal potom na zastúpenie v reprezentácii až do roku 1956, čo tiež len potvrdzuje jeho výnimočnosť. Na počesť tohto velikána, ktorý odohral 75 medzištátnych zápasov, organizujú pravidelne v Košiciach mládežnícky Memoriál L. Trojáka.