humoristov už viac ak desať rokov na vrchole popularity. Potvrdil to aj jeho pondelkový program Nevyzúvajte sa prosím, ktorý bol už takmer tisíc deväťstou reprízou (hoci podľa Markoviča je každý program premiérou) a michalovské kultúrne stredisko zaplnil takmer do posledného miesta.

Súčasná politická scéna už neposkytuje toľko žartovných a zároveň štipľavých tém ako za vlády Vladimíra Mečiara. Nemá politický satirik vášho formátu dnes na Slovensku problém uživiť sa?

Neexistuje taký štát, kde by satira nemala pole na svoje účinkovanie, niekde viac, niekde menej priestranné, ale vždy je to tak, že satira a vôbec tlač má funkciu kontrolovať skôr vládnucu moc. Preto sa vždy viac opierame do koalície.

Je táto koalícia iná ako predchádzajúca?

Samozrejme, že je iná, tvrdím, že zločincov vystriedali neschopní.

Neuvažovali ste niekedy dať sa na politickú dráhu?

Človek musí mať určitý nadhľad a mal by robiť to, čomu aspoň trošku rozumie. Nie som ešte na tom tak zle, aby som musel ísť robiť to, čomu nerozumiem, tak ako to vidíme u mnohých politikov.

Tento, na Slovensku trochu zveličene nazvaný zábavný priemysel , mi vyhovuje, pritom si však nemyslím, že som výlučne politický satirik a že sa živím len politikou. Mám dosť programov, ktoré nie sú postavené len na politickej satire.

Od začiatku februára pripravujete v rádiu Twist zábavný program Milánium. Uchytil sa medzi poslucháčmi?

Mám dojem že nad očakávanie. Je to nepolitická relácia a som rád, že mám túto možnosť, pretože si môžem oddýchnuť od večných polarizačných konfliktov a kontraverzií s politikou. Mám dojem, že tak ako som ja kedysi s politickou talk šou začal na Slovensku a potom to začal robiť takmer každý, kto vie otvoriť ústa, tak budem rád, keď skôr či neskôr zistím, že politiku treba možno už nechať politikom a budem medzi prvými, ktorý od toho odíde. Momentálne však ešte nie je tá chvíľa, kedy by sa to, čo sa na Slovensku deje, dalo nekomentovať.

Mnoho slovenských hercov či spevákov pred voľbami v roku 1998 oslovilo HZDS a ponúklo im, aby sa za lukratívne odmeny, zapojili do predvolebne kampane. Boli by ste ochotný spolupracovať s HZDS?

Prečo nie.

Koľko by museli ponúknuť, aby vás presvedčili?

Štyridsaťosem miliárd korún, čo je asi polovica štátneho rozpočtu. Mám dojem, že jednak by som v ústraní vedel dožiť život bez politiky

a jednak by som tým finančne zlikvidoval jednu politickú stranu.

Robíte si srandu s politikov. Je vám niekto z nich sympatický?

Nemám medzi politikmi kamarátov. Dosť sa to aj vylučuje. Niektorí sú mi sympatickí viac, iní menej, no nie som taký odborník, aby som vedel posúdiť, nakoľko ktorý z nich robí politiku naozaj ako službu ľudu bez postranných či osobných úmyslov. Pri práci, ktorú robím, si nemôžem s polovicou z nich tykať.

Prešli ste s vaším programom už niekoľko televízií, po začiatkoch v STV ste na istý čas zakotvili u našich západných susedov v Čechách. Po krátkom pôsobení v televízii Luna ste sa vrátili do STV. Nedokázali ste sa však presadiť v televízii Markíza, prečo?

Vtedy, keď sa zistilo, že mečiarizmus minimálne na štyri roky skončil, vtedy samotný markíz Rusko zistil, že hádam by bolo dobré, aby sme si nekonkurovali a prejavil o mňa záujem. S agentúrou Paczelt sme však usúdili, že bude lepšie pokračovať tam, kde sme prestali. Bolo mi ľúto, že tento dotyčný pán neprejavil záujem vtedy, keď ma tu každý odmietal poznať a bál sa prejaviť nejakú náklonnosť, nieto ešte sympatie. Takže si myslím, že pokiaľ tento nádejný brazílsky expert bude na tom mieste kde je, tak sa ja v televízii Markíza neukážem a nie je mi to ľúto. Aj keby som vôbec nemal čo robiť. Nie som človek pre komerčnú televíziu. Markíza spolu s Novou mi pomohli pochopiť, prečo sa vysielaciemu médiu hovorí kanál.