"Očakávam, že konečne v Bratislave zaregistrujú Imunu," povedala nám Anna Krescanková. "Už dlhé roky sme jediný výrobný podnik, ktorý patrí pod ministerstvo zdravotníctva. Inak sú to všetko rozpočtové organizácie, nemocnice a ústavy. Keby sa trošku starali o tento podnik mali by aspoň nejaký zisk. Napríklad keby uvalili monopol na nákup infúznych roztokov, krvných derivátov, či živných pôd a iných výrobkov len z Imuny, tak si myslím že by sme fungovali a oni by z nás mali zisk. V súčasnosti veľa stredných a vysokoškolských kádrov z podniku odchádza, takže neviem čo tu ostane tomu kto to sprivatizuje."
Jej kolegu Jozefa Lichvára najviac mrzí, že ministerstvo zdravotníctva ako zriaďovateľ, absolútne nemá záujem uchrániť "krásne hodnoty, ktoré má podnik v pozemkoch, v budovách, či v zariadeniach, kde sa to devastuje. Nikto z Bratislavy sa tu nepríde pozrieť. Ani pani ministerka privatizácie. Ide sa tu niečo privatizovať a podnik nevideli ani z helikoptéry," povedal J. Lichvár. Z pléna zaznel ďalší hlas o tom, že z Prahy mali o nich väčší záujem ako z Bratislavy.
Pomerne búrlivá atmosféra vládla medzi zhromaždenými zamestnancami Imuny. Najčastejšie pripomienky adresovali manažmentu, ktorý si podľa výkrikov v hale vyplatil odmeny z Fondu odmien, ale zamestnancom sa dostávajú mzdy po častiach, odmeny ani podiely nevideli už roky. Okolo 50 zamestnancov z infúznych roztokov je od polovice decembra 2000 doma na 60 percentách náhrady mzdy. Týchto ľudí tiež zaujímalo, prečo sa použilo 2,5 milióna korún na opravy striech, keď ľudia nemôžu pracovať, pretože nie sú financie na nákup materiálu. Keď pôjdeme na úrad práce, akú podporu dostaneme?, pýtali sa.
Genézu celého vývoja problémov Imuny prezentoval pred prítomnými ľuďmi predseda závodného výboru základnej organizácie Slovenského odborového zväzu pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti pri Imune, š. p., Štefan Vaško. Snažil sa odpovedať aj na otázky, ktoré smerovali predovšetkým manažmentu. Z vedenia podniku sa však na protestnom zhromaždení nikto nezúčastnil. Riaditeľ Peter Schvalb na otázku, prečo sa protestné zhromaždenie nekoná v priestoroch firmy, ako to bolo avizované, respektíve prečo nepredstúpil pred ľudí odpovedal, že nikdy nemali problémy komunikovať s ľuďmi. Mienia tak urobiť na riadnej odborárskej schôdzi. Nie však na protestnom zhromaždení, ktoré zaváňa istým politickým podtónom. "Pokiaľ by šlo o odborovú konferenciu, ako nám pôvodne oznámili, tak by sa konala v podniku," povedal.Opýtali sme sa tiež, či ľudia, ktorí sa na protestnom zhromaždení zúčastnili, nebudú mať z toho nejaké problémy: "Absolútne nie. V žiadnom prípade. Bolo by veľmi zlé, keby sa to takto vysvetľovalo," povedal Peter Schvalb.
Dodal, že nespokojnosť nie je len na strane odborárov. "Ani my nie sme spokojní s tým, čo dnes Imuna produkuje, keďže všetci veľmi dobre vieme, že tento podnik má na ďaleko lepšie výsledky. Prepojenosť so slovenským zdravotníctvom, ktoré je vo veľkej finančnej kríze, urobila svoje. Takisto sa na dnešnom stave podieľajú nedokončené investičné zámery, ktoré mohli dostať Imunu na iné trhy."
Od všetkých, ktorí by protestné zhromaždenie chceli politicky využiť, sa odborový predák Š. Vaško dištancoval. Zdôraznil, že v žiadnom prípade nešlo o politickú akciu. Jej cieľom bolo upozorniť na stav v akom sa Imuna nachádza. Dokumentoval to na príklade, že za posledné dva mesiace Imuna vyrobila len 8 miliónov. Jeho slová zdupľoval Milan Jančišin, keď povedal, že v roku 2000 Imuna vyrobila toľko, čo v roku 1995 za "šesť týždňov". "My sme na dne a už aj na kolenách," povedal.
Predseda odborovej organizácie Vaško len veľmi ťažko mohol vysvetliť otázky typu, máme tu ešte nejaký manažment, veď ich tu ani nevidíme..., nič pre nás nerobia..., robíme tu sklady pre rum a vodku. Všetky otázky a pripomienky si odborári zapisovali s tým, že v čase konania mimoriadnej odborovej schôdze, na ktorú manažment prisľúbil účasť, ich otázky vedenie zodpovie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
