vedela dohodnúť, a mračná koaličných politikov prežúvajú ako "jediný" či "najvýhodnejší" variant 8 + 8. Osmičkový turnaj, čo rozohrali všetci tí trafení lobisti a "lokálpatrioti", je excelentnou skicou rozkladu, avanturizmu a nepochopenia toho, o čom je celá politika.
Prvú chybu spáchal Mikuláš Dzurinda. Mal odolať pokušeniu vyťahovať sa s "konsenzom", ktorý mohol byť akurát v tom, že treba zakryť hlboký rozpor a nasmerovať negatívne emócie na Maďarov. "Dohoda", ktorú v piatok oznamoval, bola ešte možno aj pokusom utíšiť ZMOS a "mimovládky", apelujúce na základný rozum politikov.
Ak ale už politické vedenie koalície čosi VEREJNOSTI ZÁVÄZNE povie, je nešťastné, ak armáda pešiakov začne tej istej verejnosti tlačiť do hlavy opak. Nevraviac o priamom účastníkovi "dohody", Hamžíkovi, ktorý s tým veľkolepo začal. Je vecou elementárnej štábnej kultúry, že nezhody vnútri strán a koalícií sa riešia v kuchyni a netrápia nimi publikum. Mediálne odkazy, sebaukazovanie a nátlak je však v tejto spoločnosti základnou komunikačnou metódou.
Ukazuje sa, že po schválení ústavy už koalícia nie je schopná vyžmýkať zo seba zvyšne "reformné" rezervy. Pod obrovskou záťažou stagnujúcich preferencií, rok a pol pred voľbami je prekopanie verejnej správy s vytýčením nových regiónov priveľkým sústom. Ide o to, že vplyvných "loserov" (prehrávajúcich) sa rysuje v tejto partii príliš veľa. SDĽ a SOP sa ani nesnažia zastierať, že premiešanie krajov, úradov a kompetencií zneisťuje ich štruktúry a záujmové sféry. Poruke sú navyše prieskumy, ktoré hlásia, že občanov, ktorí by mali byť tými "winnermi" (vyhrávajúci), táto reforma až tak nevzrušuje. Dnes rokuje RR SOP, zajtra RR SDĽ, a dokázalo by nesmierne prekvapiť, keby sa držali "dohody" spred týždňa. Majú právo na názor, nie je iba jasné, prečo treba napred trúbiť "dohodu" a robiť si z tých, ktorí ich do rozhodovania poslali, dobrý deň.
"Pravica" vyzerá predsa len o čosi lepšie. Má tiež svoje rôzne záujmy a ohrozené posty, ale aj o čosi viac reformnej šťavy a vôle riskovať. Dzurinda rád Nižňanského projekt pretlačil, a to vskutku aj za maximálne pochybnú cenu nedohody s SMK. Aj v SDKÚ ale asi prevážia záujmové siete. Peknou ukážkou je "prešovské povstanie", ktoré cez týždeň vypuklo. Zatiaľčo primátor Kopčák, podpredseda SDKÚ, ešte hrdinsky drží líniu, poslanec Vrždák z tej istej strany už otvorene forsíruje "osmičku" a naplno funguje v šarišskej mafii, do ktorej sa spriahli poslanci regiónu bez rozdielu trička s jediným cieľom - odvrátiť 12 celkov. Podivná mezaliancia Kužma - Vrždák - Štefan Rusnák - Krajči a spol. je skvelou evidenciou, akým zdrapom papiera sa môžu stať stranícke programy, ak ide o prežitie sietí, klientov, vplyvov a pozícií. Priklincujme jedno: Že či je "záujmom občanov" (Vrždák) 12 či 8 celkov, nemôžu posudzovať tí, ktorí o odbornej stránke reformy nemajú ani hmlistej pary. Nevieme to ani my, nič ani netvrdíme, vieme však čosi iné a najpodstatnejšie: Ak koalícia dala dôveru vládnemu splnomocnencovi, aby koncepciu vymyslel a nakreslil, ak tá dôvera vydržala (s otrasmi) 2 roky, pričom každý vedel, že kreslí 12 celkov, je POSLANECKÝM IDIOTIZMOM týždeň po akožeschválení na Koaličnej rade agitovať, že 8 je lepších.
Pikantná je situácia aj v DS, kde necelý mesiac po nástupe nového vedenia je zrejmé, že politika strany stratila vnútornú konzistenciu. Kým poslanecká skupina, "loseri" z kongresu, vyzývajú k "dohode všetkých so všetkými" (v koalícii, čiže aj s SMK) a k súbežnému predloženiu zákonov, Kaník vo vzťahu k Maďarom fakticky prevzal rétoriku ostatných slovenských strán. Ešte citeľnejší rozpor vniesol však podpredseda Kužma, ktorý sa pridal k šarišskej vzbure napriek tomu, že Kaník stále favorizuje Nižňanského tucet. Keďže ide o absolútne zásadný projekt, prioritu vlády, v DS si musia rýchlo veci vyjasniť.
Navzdory piatkovej "dohode" sa napokon asi ukáže ako priechodnejšie členenie zachovávajúce súčasný stav. SDKÚ aj KDH totiž zoči-voči koalícii odporcov zmeny asi cúvnu, keďže spoločne všetci deklarujú, že nie hranice krajov, ale prenos kompetencií je ten pravý "gros pudla". Navyše, z reťaze odtrhnutý Hamžík už dáva k dobru aj rokovania s opozíciou. Tá tiež prisahá na 8 + 8, beží jej však iba o rozloženie koalície. Schválenie tohto modelu, povedzme mezalianciou HZDS, SNS, ľavice a Šariša, by znamenalo rok a pol pred voľbami faktický koniec súčasného politického usporiadania pod Tatrami. Dzurinda to vie, a preto nemá lepší výber, iba pomaly "zosmičkovatieť". Aj preto, lebo čosi ako reformu naštartovať podľa vládneho programu musí, aby mohol predviesť ďalší "úspech" a najmä vyhovieť EU, ktorej by možno stačilo aj 1 + 1, len aby kompetencie išli dole.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
