ležať mŕtva, otec si doniesol veľkú fľašu pálenky, pustil si hudbu a začal nad maminým telom tancovať. Povedal, že nie je mŕtva, že sa tak tvári zo žartu," povedal o okolnostiach smrti svojej matky Tomáš Mako.

Spolu s piatimi súrodencami sa musel na príkaz otca prizerať, ako ju takmer dva dni mlátil. Potom, ako Igora Maka policajti v nedeľu previezli do Ústavu pre výkon väzby v Košiciach a deti ostali bez matky, pracovníci sociálneho odboru ich umiestnili do ústavov a inštitúcií. Traja chlapci vo veku od jedenásť do štrnásť rokov sú momentálne v Stanici opatrovateľskej služby (SOS) v Tornali. Najmladšiemu z nich, Jarkovi, sa o matke sníva vraj každý deň. "Teta, nemohol by som si zmeniť meno? Nechcem sa volať ako otec, aby si ľudia nemysleli, že som taký zlý, ako on. Ja taký nechcem byť," zdôveril sa pracovníčke SOS najstarší Igor.

Vychovávateľka sa vyjadrila, že deti sú dobré a poďakujú za každú maličkosť. Ani jeden z nich o otcovi nechce počuť a odkazujú mu, aby zostal tam, kde je. Ako informoval vedúci oddelenia sociálno-právnej ochrany a prevencie odboru sociálnych vecí na Okresnom úrade v Rožňave Peter Sengler, štvormesačné dievčatko prichýlil Detský domov Mlynky - Biele Vody a starostlivosť o ďalšie dievča prebrala sestra zavraždenej.

Plnoletá dcéra, ktorá prišla v kritický deň udalosť oznámiť policajtom, žije so svojím druhom. "U chlapcov, ktorých sme viezli do Tornale sme počas cesty autom zaznamenali extrémne prejavy v správaní. Raz sa smiali, inokedy plakali, čo svedčí o vplyve otrasného zážitku. So sociálnymi pracovníčkami však komunikovali, počas prevozu vyjadrovali zlosť na otca, ktorý zabil ich matku a netajili sa strachom z obdobia, keď sa z väzenia vráti. O matke svorne tvrdili, že ju mali veľmi radi. Pripomínali, že pred rokmi otec hodil do steny ich súrodenca, čím ho pripravil o život, pred pár dňami prišla na rad matka. Deti sme ubezpečili, že ku otcovi sa viac nedostanú. To neprichádza do úvahy," povedal P. Sengler.

Z informácií, ktoré mal k dispozícií uviedol, že v čase, keď bol Igor M. vo výkone trestu za vraždu svojho dieťaťa podala manželka návrh na rozvodové konanie, ktoré potom zrušila. V tom období sociálny odbor rodinu monitoroval a zistil, že Adolfína Maková sa o všetky deti starala veľmi dobre a z peňazí životného minima zabezpečovala všetky ich potreby. Podľa P. Senglera je vzhľadom na psychiku detí lepšie, že sú v súčasnosti v spomínanej opatere a v komunite iných detí. V budúcnosti bude súrodencov, ktorým súd nariadi ústavnú výchovu, sociálny odbor pozorne sledovať. V prípade, že o ne prejaví záujem príbuzenstvo, budú žiť v náhradnom rodinnom prostredí.