TROPHY

Martin KONEČNÝ

Mužstvom NHL sezóny 2000/2001 je jednoznačne Colorado Avalanche. Suverénne valcuje väčšinu protivníkov a má asi najvyrovnanejší káder v celej NHL. V bránke je Patrick Roy, gólman s najväčším počtom víťazstiev v histórii NHL, pred ním skúsení zadáci Ray Bourque a Adam Foote spolu s útočnými "žihadlami" Petrom Forsbergom, Milanom Hejdukom a Alexom Tanguayom. Jeden hráč však v súčasnosti vyčnieva nad ostatnými. Je to Joe Sakic, 31 ročný center a už deväť rokov kapitán lavín. Svojimi výbornými výkonmi si už vyslúžil prestížne ocenenie Hráč mesiaca, ktoré získal v novembri, keď zaznamenal 22 bodov za 9 gólov a 13 asistencií. Momentálne sa drží na špici priebežného poradia najproduktívnejších hráčov NHL a na poprednej priečke je aj v tabuľke nahrávačov.

Ťažko uveriť, že jeho rodina ešte pred polstoročím možno ani nevedela, že existuje nejaký šport zvaný hokej. Jeho rodičia, otec Marijan a matka Slavica, pochádzali z mestečka v Chorvátsku. Neskôr sa rozhodli emigrovať do Kanady a usadili sa v Burnaby na predmestí Vancouveru. Keď mal Joe päť rokov, pocítil prvýkrát atmosféru zápasov NHL na vlastnej koži. Otec ho totiž vzal do haly Pacific Coliseum, ktorá bola svätostánkom Vancouver Canucks. "Bolo to neuveriteľné, miesta kde sme sedeli boli tak vysoko, až sa človeku zamotala hlava. Hneď po tom stretnutí som vedel, že mojim životom bude hokej," spomína si Sakic. Juniorské roky si odkrútil v mužstve Swift Current Broncos, hrajúcom vo Western Hockey League a upozornil na seba odborníkov, keď v dvoch sezónach po sebe (1986 88) zaznamenal 138 gólov a 293 bodov. Pozvánka do NHL na seba nenechala dlho čakať a v prvom kole draftu 1987 po ňom siahol z pätnásteho miesta klub Quebec Nordiques. Mladý Sakic mal po svojom boku slovenskú superhviezdu, ostrostrelca Petra Šťastného, ktorý mu "poslúžil" ako hokejový vzor. Vo svojom premiérovom ročníku (1988/89) si v sedemdesiatich stretnutiach pripísal na nováčika výborných 62 bodov (23 + 39), no na zisk trofeje pre "zelenáča" roka to nestačilo. Lenže ako sa samotnému Sakicovi darilo, tak sa trápil celý Quebec. Tri sezóny po tom, čo sa v ňom ukázal, skončili Nordiques na poslednom mieste v NHL. "Počas mojich prvých rokov v Quebecu nám to fakt veľmi nešlo a hrali sme dosť mizerne. No v drafte sme neskôr získali dobrých, mladých hráčov a zlepšenie na seba nenechalo dlho čakať," poznamenáva Sakic. A naozaj, po tom čo do mužstva pribudli Owen Nolan, Mats Sundin, či Valerij Kamenskij, sa Quebec "prehrýzol" po piatich rokoch do play off. Sakicovi sa okrem účasti v All Star zápasoch dostalo ďalšej pocty, keď ho po štyroch sezónach v klube v roku 1992 zvolili za kapitána. O tri roky neskôr sa jeho tím musel presťahovať z Kanady do Skalistých hôr v Colorade. Hneď vo svojej premiérovej sezóne v novom meste získali, teraz už pod menom Avalanche, pohár Lorda Stanleyho (1996). Sakicovi sa nesmierne darilo. Okrem osobného rekordu 120 bodov (51 + 69) obdržal aj cenu Conna Smytha, pre najužitočnejšieho hráča play off. Odvtedy už stobodovú hranicu neprekročil a ani po druhý raz nesiahol na najcennejšiu hokejovú trofej. Keď však vydrží v nasadenom tempe a nájde podporu u spoluhráčov, budeme možno môcť po sezóne nájsť jeho meno vyryté nielen na ocenení pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti.