partnerom, uviedol včera juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica.
Juhoslávia obrátila list vo svojich vzťahoch so Západom, zdôraznil Koštunica len necelé dva roky po tom, ako bombardéry aliancie počas konfliktu v Kosove
zničili väčšinu infraštruktúry jeho krajiny.
Juhoslovanský prezident tiež otvorene priznal, že je šokovaný obrovským množstvom úloh, ktoré pred ním stoja, či už ide o etnických albánskych vzbúrencov na juhu Srbska, hrozby odtrhnutia Čiernej Hory od Juhoslávie, 800 000 utečencov, obrovské hospodárske a sociálne problémy zdedené po jeho predchodcovi Slobodanovi Miloševičovi, problémy v oblasti bezpečnosti a ústavnosti alebo 40-percentnú nezamestnanosť. Navyše sú tu materiálne škody spôsobené leteckou kampaňou NATO, ktorých rozsah sa odhaduje na závratných 30 miliárd amerických dolárov.
"Keď som nastúpil do úradu, nečakal som, že situácia v krajine je až taká zložitá. Je to veľmi odradzujúce," priznal sa Koštunica. Zdôraznil však, že nič neľutuje, "len by som bol rád, keby sme boli vedeli urobiť zmeny skôr."
Juhoslovanský prezident však hľadí aj na svetlejšiu stránku vecí a priznal, že jedným zo zatiaľ najpríjemnejších a najprekvapivejších úspechov jeho vlády je dobrá vôľa, s akou sa stretol pri kontaktoch so Západom. V tejto súvislosti pripustil, že si dokáže predstaviť, že by sa Juhoslávia jedného dňa mohla stať členom programu Partnerstvo za mier (PZM).
"PZM nie je našou prioritou, ale ani ho nevylučujeme a už sme o ňom diskutovali," povedal Koštunica. Dodal však, že by potreboval viac času i zmenu prístupu, kým by o takejto alternatíve začal seriózne uvažovať.
Aliancia NATO vytvorila program PZM pre transformujúce sa bývalé komunistické štáty, aby ich priblížila k Západu a umožnila im bližšie spolupracovať s jej vedením. Program však neponúka členským krajinám PZM plné členstvo v NATO, pretože takýto krok by mohol viesť k nepriateľskému postoju zo strany Ruska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
