hráčov. Tréneri Ján Štrebák a Peter Křemen vo funkciách ostali. Druhého z menovaných, inak i trénera SR 18" sme zastihli cestou do Bratislavy za reprezentačnými povinnosťami. P. Křemen sa vyjadreniu ku výnimočnej situácii v klube nezdráhal vyjadriť.
"Tá doslova mňa i kolegu Šterbáka šokovala. Pravdou je, že mužstvo zahralo na Spiši, kde prehralo, slabo. Bez povšimnutia takýto výkon ostať nemohol. Navrhli sme vedeniu klubu určité finančné postihy. Tým sme prehru považovali za "vybavenú". Prezident M. Cina však po dohode s predstavenstvom HK VTJ Farmakol, zvážil a rozhodol inak. I nám povedal, že nebude platiť hokejistov, ktorí nemajú záujem hájiť prešovské farby. Keď videl, že nie je reálna šanca postúpiť, časť hráčov prepustil."
Vy ste s mužstvom prakticky od apríla až doposiaľ takmer denno denne s týmito hráčmi. Viacerí sú dokonca vašimi bývalými spoluhráčmi. Aj vy máte ten pocit, že v inkriminovaných stretnutiach nemali o hru záujem?
"Do decembrovej prestávky spokojnosť nás trénerov s výkonmi mužstva bola skoro stopercentná. Sami dobre viete, koľkokrát som po novom roku vravel a čudoval sa, čo sa mužstvom deje. Skrátka, hralo podstatne slabšie. Na príčinu sme s J. Šterbákom zatiaľ neprišli. Celú záležitosť však ešte dôkladne rozanalyzujeme. Hlavne po zápase s Nitrou na domácom ľade sa všetko uberalo iným smerom, než malo. So starou bodu na tohto súpera na druhej postupovej priečke sa mužstvo predčasne zmierilo a nebojovalo do poslednej iskierky nádeje tak ako mali. Oduševnenie na chlapcoch badať už nebolo a súťaž akoby len dohrávali."
Aj vy sa teda stotožňujete s tvrdením, že o všetkom rozhodli hráči a že vedenie klubu ani tréneri nenesú na nesplnení postupového cieľa žiadnu vinu?
"Nik nie je neomylný. Doplnenie kádra napríklad v Nitre a u nás bolo kvalitatívne odlišné. Náš sa pred rozhodujúcimi duelmi prakticky až na Ondova, ktorý po príchode zo Spišskej Novej Vsi toho veľa neukázal, prakticky nezmenil. Za daný stav môžu podľa mňa hráči, tréneri i vedenie klubu. K tomu čo sa v stredu udialo, dodám. Jedno seniorské mužstvo sa buduje dlhodobo, aj pätnásť rokov a my ho jedným šmahom ruky zrušíme. Rozumné by podľa mňa bolo dať tým, ktorí chcú v Prešove hokej hrať dištance do konca sezóny a potom po postupe juniorky začať budovať mladý perspektívny tím na novú sezónu."
Čo vravíte na bezprostredné reakcie hráčov po vynesení ortieľa?
"Obrana z ich strany mi jednoznačne chýbala. Prekvapení a zjavne zaskočení ostali, to je fakt, no žiadne ďalšie podstatnejšie reakcie. Nik zo starších sa nevyjadril. Ozvali sa nejaské hlasy, ale len každý za seba, nie za mužstvo ako celok. Keď som raz presvedčený o absolútne čistom vzťahu k svojmu klubu, tak sa musím obhájiť a nie iba všetko, v prostredí, kde som roky pôsobil, hodiť za hlavu. Aspoň ja si to myslím. Tejto pesničke rozhodne však nie je koniec a najbližšie dni zrejme mnohé ozrejmia."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
