krásne, vynikajúce pocity... Spomenuli si na mňa, nezabudli, veľmi pekne im za to ďakujem," povedal nám v stredu večer, po slávnostnom vyhlásení ankety Športovci roku 2000 a 20. storočia východoslovenského regiónu na jej margo Ladislav Pavlovič (na obr. vľavo).

* * * * *

Niekdajší excelentný kanonier bol medzi desiatimi laureátmi storočia. Medzi laureátmi storočia boli celkovo traja futbalisti, Pavlovič ako ofenzívne pravé krídlo, Švajlen a Seman ako brankári. "Obaja boli vynikajúci brankári, obaja boli veľké futbalové osobnosti." So Švajlenom sa Pavlovič ako súper neraz stretol, pamätá si na vzájomné zápasy? "Na zápasy Prešova a Košíc sa nedá zabudnúť, boli stále vypredané štadióny. Ja som sa na tie zápasy stále tešil. Keď prišiel Prešov do Košíc, polovica divákov boli Prešovčania, "koňare". Hrávalo sa na starom štadióne a tie zápasy boli férové. Nie ako teraz. Samé bitky, nadávanie a hrešenie... Švajlenovi som dal veľa gólov, aj keď to bol brankár, ktorému sa ťažko dávali góly. Ale stále sme boli a aj sme, dobrými priateľmi, je totiž veľmi dobrý a korektný človek," hovorí Ladislav Pavlovič, ktorý hneď aj špecifikuje, čo sa na stretnutí medzi Prešovčanmi a Košičanmi mohlo stať. "Pamätám si na zápas Prešov - Košice, v ktorom za Košičanov chytal Matis. Vyhrali sme 4:1, dal som prvý a druhý gól. V Prešove vtedy boli ešte drevené ohrady, ako som dal druhý gól, tak sa ohrada vyvrátila. Na futbale bolo 12 - 15 tisíc ľudí, natlačili sa tam a ohradu prevrátili."

Na východniarske derby sa teda L. Pavlovič tešil, na zápasy v Ostrave, Žiline, Kladne vôbec nie. "Na Kladne bolo najhoršie. Tam kopali odušu, hrali nebezpečne, tam som sa až bál. Mal som však šťastie, v živote som nebol zranený, len raz som bol nakopnutý."

Ladislav Pavlovič bol a je v prešovskom futbale pojmom, aj podľa neho bol totiž pre divákov určitou garanciou. Ináč, podľa L. Pavloviča bol nielen slovenský futbal, ale aj fanúšikovia niekedy lepší. "Ľudia ma mali radi, verili, že každý zápas rozhodnem do 8. - 10. minúty. A keď nie, tak som zas rozhodol celkom nakoniec," dodáva L. Pavlovič a hneď vyťahuje z "rukáva" ďalší príbeh. Opäť so sebavedomým podtónom. "Na MS v Chile bolo Československo druhé a Schrojf bol vyhlásený za najlepšieho brankára. Bol ozaj perfektný. A ja som raz v novinách vyhlásil, že nech príde do Prešove a "ruský cár" mu dá tri góly. A tak aj so svojim mužstvom, Slovanom, prišiel do Prešova. Dal som mu tri góly a ten tretí bol môj stý, ním som sa dostal do ligového Klubu kanonierov," smeje sa nad spomienkou z roku 1960 L. Pavlovič, ktorý v 347 ligových zápasoch nastrieľal 164 (150 prešovských, 14 počas vojenčiny v ČH Bratislava) gólov, čím je v päťke najlepších kanonierov čsl. histórie. Dvakrát bol najlepším ligovým strelcom, v sezóne 1960/61 spolu s Kučerom z Dukly (obaja po 17 gólov), v sezóne 1963/64 s 21 gólmi už sám.

Ako vlastne došiel ku prezývke, pod ktorou ho pozná hádam každý futbalový fanúšik na Slovensku? "V Prešove som chodil do Ruskej učiteľskej akadémie, ako študent som sa dostal do prešovského áčka. Starší spoluhráči dali prezývku Ruski. Potom, keď som už dával veľa gólov, tak mi povedali, ty si ruský cár. Rusi nemali kráľa ani prezidenta, predtým mali cára. Tak som bol ruský cár... Ja som sa na to najprv hneval, potom som si zvykol." Ladislav Pavlovič ostával Prešovu verný stále, odohral zaň sedemnásť sezón..."Keď v 48. roku Prešov vypadol z ligy, v 49. roku sme išli hrať do Levoče. Desiati sme boli, aj tréner Biháry, starší pán nastúpil - a vyhrali sme 3:1. Postúpili sme a odvtedy sme 17 rokov, čo som za Prešov hrával, z ligy nevypadli. V 66. roku, mal som štyridsať, som sa s Prešovom lúčil. Aj som chcel hrať, ale povedali mi, že majú mladších. Povedal som im: vypadnete. Aj vypadli!" Medzitým mal možnosti, aby presedlal do iného klubu. "Do Sparty ma chceli, Slovan ma aj kúpil, už aj peniaze som mal... Moja mamka a otec však povedali: Lacko, poď domov, bo keď neprídeš, bude nám tu zle. Rodičov som si vážil, veď nás vychovali dvanásť detí!"

Osobitnou kapitolou vo futbalovom živote L. Pavloviča bola reprezentácia, v ktorej nastúpil 14 - krát a dal 2 góly. "Ťažko sa bolo z Prešova dostať do národného mužstva, ja som sa však dostal." Práve jeden reprezentačný zápas je tým, na ktorý L. Pavlovič spomína najradšej. Bolo to v predkole kvalifikácie na Pohár národov (1960), teda na prvý, ešte neoficiálny ročník kontinentálneho šampionátu. V Dubline prehralo Československo s domácimi Írmi 0:2, v Bratislave na Tehelnom poli sa hrala odveta. "V prvom zápase som nehral, v Bratislave som nastúpil. Urobil som prvý gól, zhodili ma v šestnástke, bola penalta. Brankár Stacho dal gól, Buberník dal portom druhý, to bolo už vyrovnané. Ja som dal tretí, to sme už postupovali." Dolinský pridal ešte jeden, zápas skončil 4:0. Československo potom v 1. kole postúpilo cez Dánsko (5:1 a 2:2), v 2. kole cez Rumunsko (3:0 a 2:0). Dostalo sa tak medzi štvorku, ktorá sa zúčastnila záverečného turnaja vo Francúzsku. V semifinále čakal na čsl. mužstvo ostrieľaný tím ZSSR, s Jašinom v bráne, s Nettom, Metrevelim, Ponedeľnikom. Sovieti vyhrali 3:0, zverenci trénera Rudolfa Vytlačila hrali proti domácemu Francúzsku o 3. miesto. "V tom zápase proti Rusom som nehral, nastúpil som zas do zápasu o medaily. Dali sme jeden gól, potom som dal druhý gól. Prešiel som s loptou od polovice ihriska a dal ho. Vyhrali sme 2:0, dostali sme medaily. Tak som potom povedal trénerovi: vidíte pán tréner, v dvoch zápasoch (Írsko vonku a ZSSR - pozn. red.) som nehral a v obidvoch sme prehrali."

Ladislav Pavlovič sa futbalu stále nevzdal. Hráva ho aktívne, 15 - 20 minút, celý zápas už samozrejme nie. Za starých pánov Prešova či s Antonom Švajlenom za olympionikov. A futbalovým zápasom sa chystá osláviť 75. narodeniny (8. apríl - pozn. red.). A nechýba ani na superligových zápasoch Tatrana Prešov. "Zas veľa hráčov popredali, zas mužstvo omladili, v rezerve však máme ďalších dobrých. Prvý zápas, so Žilinou sme vyhrali, nebojím sa ja, žeby sme vypadli. Teraz hráme doma s Púchovom, tento zápas sa musí vyhrať, mladí sa osmelia, netreba sa báť. My sme sa tiež nebáli." Podľa L. Pavloviča je presne takým istým nebojácnym útočníkom interista Szilárd Németh. "Manželka ho sleduje a minule mi hovorí: ten je taký istý ako ty. Z každej pozície vie dať góly. A to je jediný hráč Interu, čo dáva góly."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.