že uprostred ročníka zradil bardejovský futbal
Štefan KÚŠIK
Dubnica Medzi kormidelníkov, ktorí sú zrastení s východoslovenskýcm regiónom, no vybrali sa za prácou do iných kútov Slovenska, patrí aj Bohumil Andrejko. V predošlých mesiacoch kormidloval druholigových futbalistov Bardejova, no od jarnej časti vedie už lídra súťaže Dubnicu. Po premiére s Podbrezovou, ktorá bola úspešná, sme sa zaujímali o jeho dojmy z nového pôsobiska.
Aké paralely ste zatiaľ objavili medzi dubnickým a bardejovským klubom?
V BŠK i na Považí sa dobre pracuje s mládežou. O tom svedčí počet družstiev, starostlivosť trénerov. Preto v oboch kolektívoch dostávajú odchovanci dosť šancí na presadenie sa, čo je priorita v slovenskom futbale vzhľadom na odlev do cudziny a ekonomické problémy, ktoré sú skoro všade značné...
Predsa len nemožno poprieť že vedúci tím tabuľky má tých peňazí viac, než bolo vo vašom predošlom pôsobisku...
S tým súhlasím, zabezpečenie chodu klubu a hlavne tímu dospelých je neporovnateľné.
Môžete priblížiť percentuálne, o koľko je to lepšie tam, kde ste teraz?
Objektívne to môžem len ťažko posúdiť, ale subjektívne sa o to pokúsim. Dubničania disponuje funkčným areálom a starostlivosťou o ihriská. Chod klubu je na inej úrovni, v Bardejove bol s týmto problém, pokiaľ mám na mysli pracovníkov okolo mužstva, koordináciu všetkých klubových záležitostí. Mám však také správy, že aj v BŠK sa to začalo vzmáhať a držím Bardejovčanom prsty, aby dostali futbal na takú úroveň ako kedysi.
V Šariši ste sedeli na lavičke poldruha roka. Prežili ste krušné obdobie, ale ako správny lodivod ste loď, ktorá sa nahýnala nabok, dlho neopúšťali. Predsa len - neobávate sa obvinenia, že ste klub zradili uprostred ročníka?
To mi ešte nikto nepovedal. Je to vec názoru a verím, že to nikto takto nechápe. Veď aj niektorí z mojich bývalých zverencov, pokiaľ mali možnosť dostať sa do konsolidovanejších pomerov, mali otvorené dvere. Nikomu sme nebránili v odchode. Pracovali sme v ťažkých podmienkach, poukazovali sme spolu s kolegom Belejčákom na ne, ale práve v týchto okamihoch sa kolektív utužoval. Súdržnosť medzi trénermi a hráčmi rozhodne bola. Niektorým ľuďom v Bardejove nemožno vyčítať, že nemali snahu. Mne išlo však hlavne o to, aby sa zjednotili, aby viacerí vyvíjali aktivitu. Lebo len tak sa čím skôr dalo z problémov vykorčuľovať. Koniec koncov nikto sa nečudoval, keď som prijal ponuku od tímu, ktorý má ambície, potrebné zázemie. Je to predsa normálne.
Zmluvu ste uzavreli na rok a iste tento kontrakt bol balzamom po predošlých strádaniach.
Určite to bol skok do iných podmienok. Dubnica má vysoké ambície a nijaký tréner nepovie, že chce s mužstvom klesnúť. Pravda, nehovoríme už teraz o postupe, tieto reči môžu byť aktuálne až tesne pred záverom súťaže.
Predpokladáte výrazné presuny v pelotóne?
V prvom rade ma zaujíma to, aby sme sa udržali na špici. Očakávam vyrovnanosť, špica je nabitá s malými odstupmi, ale i na iných priečkach je to podobné. Či už v strede alebo na konci tabuľky. Určite nastanú aj výkyvy, preskupenia, s tým treba rátať. Kto si ale udrží stabilitu výkonov, ten sa bude tešiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
