pôvodom je Záhorák. Narodil sa v Malackách, ale už v troch rokoch sa Vrždákovci presťahovali na východ, do vranovského regiónu, kde strávil svoje detstvo.
Hovorí sa, že "páchateľ sa vracia na miesto činu". Aj Pavol Vrždák sa v roku 1967 vrátil na západné Slovensko, konkrétne do Bratislavy, kde študoval na chemickej priemyslovke, odbor potravinárstvo, špecializáciu konzervárenstvo. Po priemyslovke chcel ísť študovať do Nitry na vysokú školu poľnohospodársku za zootechnika, tam sa však nedostal. Zároveň, ale zažil prvý kontakt s politikou.
"Politika ma zaujímala už ako malého chlapca, no vtedy to bol taký tvrdý kontakt, kedy som pochopil, že nemôžem ísť do politiky, lebo môj pohľad na svet a na život je iný ako ten, ktorým sa riadila vtedajšia politika," hovorí Pavol Vrždák. "Áno, nevzali ma na vysokú školu, pretože som si povedal čosi, o čom som bol presvedčený, že je to správne. Nebohý otec nás so sestrou totiž od malička viedol k tomu, že vždy treba ísť priamo a rovno, aj keď to bude niekedy ťažké. Vždy sa však usmial a povedal, že to má aj jednu výhodu, nikdy si nemusíš pamätať čo povieš. Ten čo klame musí mať dobrú pamäť."
Čo bolo teda príčinou Vrždákovho neúspechu? "Mali sme dvojdňové prijímacie skúšky. Prvý deň boli odborné predmety, tie som spravil na jedničku. Na druhý deň bola politika, tam som si povedal svoje," skonštatoval dnešný poslanec, pričom podotkol, že otázkou, na ktorej "vyletel" bolo, ako bojujeme proti náboženstvu. "Už som si svoje kvôli tomu vystál na základnej škole, tak som skúšajúcemu povedal ako na východe bojujú proti náboženstvu. On začal na mňa kričať a ja som si povedal, že na mňa kričať nikto nebude a začal som tiež kričať. Následok bol ten, že ma nevzali." Neskôr zistil, že oným skúšajúcim bol tajomník okresného výboru strany pre školstvo v Nitre a do kádrových materiálov sa mu dostala formulácia "nevziať na žiadnu vysokú školu".
Pavol Vrždák však tvrdí, že ho nemrzí, že nemá vysokú školu. A aj keď sa má človek vzdelávať po celý život, nedal sa ani v dnešnej dobe na diaľkové štúdium. "Robiť viac vecí naraz nie je dobré. Som presvedčený, že človek by nemal suplovať japonskú kalkulačku, čo sa týka funkcií. Aj teraz som veľa rozmýšľal, keď išlo o to, či ako poslanec mám kandidovať aj na predsedu miestneho zväzu." Po neúspechu na prijímačkách si P. Vrždák napísal žiadosť do Frucony v Trebišove a v Sabinove. Práve v Sabinove, kde pôsobil štyri a pol roka, sa zoznámil so svojou manželkou a ako mladý chlapec - 18. novembra 1972 - sa s ňou aj oženil. "Keby som sa nebol vtedy oženil, tak ktovie, už by som možno špekuloval," vraví poslanec Vrždák a pokračuje: "Ôsmeho novembra 1973 sa nám narodila prvá dcéra, o dva roky druhá..." Dovedna majú Vrždákovci štyri deti. Najstaršia je Alena, je slobodná a pracuje v Bratislava. Ďalšia, Danka, býva v Ľuboticiach, v súčasnosti je na materskej a má dve deti. "Som už teda zaslúžilý dedo," podotýka Pavol Vrždák. Dcéra Mária skončila minulý rok strednú zdravotnícku školu, "chcela ísť na medicínu, nedostala sa. Najmladším benjamínkom a zároveň korunným princom je Pavol, ktorý chodí na prešovské gymnázium sv. Moniky a tohto roku bude maturovať. Okrem toho hrá stolný tenis a podľa mňa dobre," hovorí Vrždák senior.
Ako tvrdí, rodina to s ním nemá ľahké. Ďakuje však Bohu za tolerantnú manželku. Ľahké to s ním nemajú nielen teraz, keď je poslancom, ale prakticky odvtedy, čo pred jedenástimi rokmi vstúpil do politiky. Nemrzí ho však, že sa na to dal: "Politiku vnímam v dvoch rovinách. Tá prvá je, že je to umenie možného. To znamená, že nemôžem povedať, že nebudem rokovať s tým alebo oným politikom. Aj keď ho nemám rád a - ľudovo povedané - by som ho najradšej čapol. Druhá rovina je, že politika je služba." Pavol Vrždák tvrdí, že nemá v parlamente kolegu, s ktorým by mal nejaké problémy, aj keď na pivo nechodieva s nikým. Aj preto, že má problémy s vysokým tlakom. Z kolegov mu je najbližší Ivan Šimko, na dovolenky však spolu Šimkovci a Vrždákovci nechodia. Teda presnejšie, Vrždákovci do zahraničia na dovolenky nechodia vôbec. "Pri štyroch deťoch sme dovolenkovali na Slovensku," hovorí 'necestovateľ' Vrždák a dodáva: "Mám istú túžbu, chcel by som navštíviť svätú Zem. Už pred štyrmi rokmi sme tam chceli ísť s manželkou na 25. výročie svadby. Nevyšlo to, lebo sme sa vzdali svojich úspor v prospech dcéry, ktorá začala stavať dom, na ktorý poskytol zaťov otec polovicu pozemku. Potom zas nebol čas..." Zdá sa, že Vrždákovcom nehrozí návšteva Vatikánu ani tento rok.
Pavol Vrždák má rád mnoho jedál, okrem toho je aj kuchárom: "Nemám problém čokoľvek uvariť alebo upiecť, ani keby to mala byť svadobná torta. No nerád varím pre seba. Ak by som bol sám doma, asi by som si neuvaril nič, možno nejaké zemiaky." Obzvlášť rád má huby a za najväčší relax považuje ich zbieranie. Z muziky preferuje vážnu hudbu a gregoriánske chorály. Na šport veľa času nemá, ale za mladi to bolo iné. "Ako chlapec som robil viacero športov, dokonca aj krasokorčuľovanie. V tej dobe som bol štvrtý v kraji," smeje sa Pavol Vrždák, ktorý bol kedysi orientačným bežcom pretekajúcim za Červenú hviezdu Bratislava a na bicykli prešiel minimálne dvadsať kilometrov denne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
