určite netreba. Marián Kochanský zavítal v stredu do Košíc sťa hosť Borisa Filana v jeho talkshow. Po odohratí vzorky nestarnúcich hudobných "songov" si našiel čas aj na verbálny prejav pre Korzár.

Na východe o vás takmer nepočuť, čo teraz porába Lojzo? Vraj ste sa na staré kolená rozcestovali?

"Bohužiaľ, až na staré kolená, ale myslím, že nie sú až také staré, aby sme nezniesli takú Austráliu, z ktorej sme sa nedávno vrátili. Predtým to boli, námatkovo spomeniem, Španielsko, Francúzsko, Juhoslávia, Grécko ale i severná Kórea, Vietnam či Kanada. A cestu sme rozhodne nemerali zbytočne. Mali sme echá od priateľov, že tamoší Slováci nás majú ešte v živej pamäti, a tak sme im išli zahrať. Napríklad v Austrálii sme boli tridsať dní, kde sme odohrali desať dvojhodinových koncertov s veľkým úspechom. V Košiciach by sme sa aj ukázali, ale nik nás nevolá. Práve metropola východu je také biele miesto v zozname našich koncertov. Škoda, lebo sme tu mali vždy veľa fanúšikov a dúfam, že ešte máme."

Baví vás ešte po toľkých rokoch vaša recesia a "uletené" kostýmy?

- Jasné že baví, kostýmy sme si medzičasom vynovili. Aha akého mám svetielkujúceho motýlika pod bradou, dobré čo? To je na baterku.

Takže je to taký váš paralelný životný štýl, popri civile?

- No, nie, my chodíme normálne do práce. Ja som od skončenia vysokej školy normálne pracujúci človek. Teraz šéfujem jednému kultúrnemu stredisku v Petržalke. Aj zvyšok kapely riadne pracuje, preto ísť si zahrať je pre nás zážitok. Stále si žijeme v tej svojej hudbe, ktorá je na hony vzdialená bežnej pop-music.

Ale predsa len patríte už k akémusi klasickému inventáru slovenskej populárnej hudby, my sme sa vaše pesničky dokonca učili na ZŠ vrámci hudobnej...

- Jéžiš, to prvýkrát počujem, to ma nenormálne potešilo. My keď sa dostaneme do učebníc, to bude koniec. Nemal by tam chýbať údaj, že sme za osemnásť rokov odohrali 1500 koncertov a navyše popri robote. No a chystáme nové skladby, snáď na budúci rok bude aj nejaké to CD. Aj keď nie sme najmladší, nemyslite si, že patríme do starého železa.

Čo vaše súkromie?

- Teraz je to ideálne, pretože keď hráme už len tak päťdesiat koncertov za rok, je viac času na deti. Tie medzitým povyrástli, mám už 24-ročného syna a dve dcéry, jedna má 19 a druhá 11. Takže už ani neviem, čo to je mať malé dieťa.

Syn je Lojzo?

- Ale nie, nevolá sa dokonca ani po mne, dali sme mu meno Marek. Vtedy, keď sa narodil, som ešte nemal s týmto menom veľa spoločného. No a keď prišla na svet dcéra, to už som nechcel riskovať. Hoci Alojzia by nebola zlá, ale neviem, či by mi bola za to povďačná, hlavne tá mladšia.

Ste rodený optimista, ako ste sa dostali k tragickému muzikálu Hamlet, kde navyše stvárňujete rolu hrobára...

- No, však oni práve chceli hrobára-optimistu, ktorý aj napriek tomu, že sa nakoniec všetci pozabíjajú, podrežú a otrávia, ukáže všetkým, že sranda musí byť. Práve hrobár, ktorý má každý deň do činenia so smrťou, si dokáže udržať nadhľad. Tak mi to prezentoval i samotný Janek Ledecký. Som nesmierne rád, že môžem spolupracovať s týmto človekom, ktorého si po muzikantskej i ľudskej stránke veľmi vážim. Teraz máme spoločnú šatňu, maskérku i bufet, čo dáva veľký priestor na vyvádzanie kopca somarín. Ja pri ňom chytám druhú mladosť, ale i on pri mne, hahaha. Sme vynikajúci tandem.

Shakespeare údajne vo svojom najtvorivejšom období drogoval. Aká je vaša najsilnejšia droga?

- Smiech. A hlavne smiech ľudí, čo ma obklopujú. Teraz myslím moju terajšiu spolubývajúcu, s ktorou zdieľam spoločnú domácnosť. Tá sa mi smeje už dvanásť rokov. To je moja najväčšia droga, ale nehovorím, že si občas nedám dva deci dobrého červeného vína alebo nejaké to pivko.

Takže váš recept na ťažkú dobu je výsmech?

- Nie, mladá generácia sa už smiať nebude, to je tá tragédia. Neviem tomu pomôcť už ani veselým textom, snáď, nech sa ľudia smejú aspoň na mne. Mám pocit, že v čase mojej mladosti to bolo veselšie.

Vari to nezakončíte takto pesimisticky?

- Nó, tak napríklad nikdy sme v kapele neboli nejakí veľkí športovci. A viete prečo? Stotožňujeme sa s výrokom Bolka Polívku, ktorý vždy tvrdil, že nešportuje preto, lebo nechce zomrieť spotený, hahaha.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.