Sabó (na snímke, ktorý len nedávno oslávil pätnáste narodeniny. K tomu, aby mohol hrávať v staršej vekovej kategórii, potreboval súhlas rodičov a lekára. Keďže tieto kritériá spĺňa, tréner trebišovských juniorov Branislav Kohutiar ho zaradil na post brankárskej jednotky. PO skončení zápasu s Michalovcami sme mu položili niekoľko otázok.
Kedy ste sa dostali prvýkrát do kontaktu s ľadovou plochou?
"Ľad som prvýkrát okúsil v Trebišove, v časoch, keď bol ešte zimný štadión odkrytý. Ako šesťročného ma začali staršie sestry brávať na klzisko. Spočiatku som používal dievčenské korčule. Chlapčenské som zo strachu radšej ani neskúšal. Potom som to skúšal s brankárskymi, ktoré mi učarovali, lebo mali nižší spodok."
Kedy ste sa mu naplno začali venovať?
"V prvom ročníku základnej školy som celkom dobre korčuľoval a o rok neskôr som sa prihlásil do žiackeho družstva k trénerovi Papakovi."
Aké boli vaše začiatky?
"Budem úprimný, boli hrozné."
Prečo?
"Trpel som obezitou, na čo najviac doplácala moja obratnosť. Na svoj vek som mal dosť nízky vzrast a aj preto som bol brankárskou dvojkou."
Akým smerom sa vyvíjala táto nepriaznivá situácia?
"Problémy s nadváhou ma prenasledovali ešte ďalšie štyri roky."
Pri pohľade na vás sa mi vôbec nechce veriť, že ste kedysi zápasili s takýmito ťažkosťami.
"Všetko sa začalo obracať na lepšie časy v prípravnom stretnutí s Michalovcami, ktoré sme odohrali v roku 1997. Veľmi ma potešilo, že som stál v bráne počas celého zápasu. Ak si dobre pamätám, prehrali sme o dva góly, ale pre mňa mal onen prehratý súboj obrovský význam. Práve vtedy som si uvedomil, že vývoj mojej ďalšej kariéry bude závisieť len a len odo mňa. Začal som na sebe tvrdo pracovať. Vďaka individuálnym tréningom som zhodil nadbytočné kilogramy, vyrástol som a hokej som začal brať veľmi vážne."
Ďalšie obdobie bolo pre vás úspešnejšie. Začali ste stabilne hrávať za družstvo starších žiakov a zároveň ste sa stali aj jednotkou v trebišovskej svätyni. Spomínate si na svoj debut?
"Na takúto významnú chvíľu asi nikdy nezabudnem. Bolo to v roku 1999 v družstve starších žiakov. Juniori cestovali na duel do Stropkova. Tréner Kohutiar mi oznámil, že cestujem s tímom ako druhý brankár. Prvý z nejakého dôvodu vypadol, a tak sa mi naskytla nevšedná príležitosť. Zápas sme síce prehrali 2:4. Chytalo sa mi veľmi dobre, aj keď som mal menšiu trému."
Vieme, že trénujete aj s A-mužstvom Trebišova, čo je však úplne pochopiteľné. Tréner seniorov súčasne vedie aj juniorov. Čitateľov určite bude zaujímať, čo pre vás táto výnimka znamená?
"Je to pre mňa predovšetkým veľká pocta a uznanie. Okrem toho, so staršími hráčmi absolvujem tvrdú tréningovú prípravu a musím povedať, že na ľade neberú ohľad na môj vek. Súboje s nimi sú pre mňa veľkým prínosom."
V juniorskom kádri ste najmladším hráčom. Utrúsia starší hráči na vašu adresu poznámky, týkajúce sa vášho veku?
"S niečím podobným som sa zatiaľ, našťastie, nestretol. Kolektív ťahá za jeden koniec povrazu. Teší ma, že som to nepostrehol ani pri "áčkaroch" - Kocsisovi, Solárovi a Sekerákovi. Tvoríme dobrú partiu, rozumieme si na ľade i mimo neho a vzájomne sa rešpektujeme."
Ste vo veku, kedy sa z dieťaťa postupne stáva dospelý človek, ktorý si začína hľadať miesto v spoločnosti. Čo všetko by ste chceli v hokeji dosiahnuť?
"Zatiaľ sa nechcem vyjadrovať k svojej budúcnosti, pretože sa môže stať všeličo. Ak mi bude priať športové šťastie, ak sa mi budú vyhýbať zdravotné ťažkosti, verím, že moja kariéra bude pokračovať nielen v Trebišove."
Ako hodnotíte úroveň juniorskej súťaže, ktorú odštartovalo päť družstiev, no napokon sa ich počet zredukoval na tri?
"Je na škodu veci, že sme odohrali tak málo stretnutí, kde si môžeme odskúšať všetko, čo sme natrénovali."
Na domácom ľade ste zdolali Michalovce 6:3, pred dvoma týždňami ste v Humennom nedohrali, lebo za stavu 4:4 došlo na ľade k hromadnej bitke a rozhodcovia duel predčasne ukončili. Do konca súťaže odohráte ešte dva zápasy. Čakajú vás ešte Michalovce a Humenné. Pokúsite sa zabojovať o druhú priečku?
"Po výhre nad Michalovcami sa o to pokúsime, ak nám to vyjde, naplníme náš kolektívny zámer, ktorý sme si stanovili na začiatku súťaže."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
