Severoatlantická aliancia hlavným zastrašovacím prostriedkom pre akúkoľvek ruskú expanziu v budúcnosti. Napísali to v nedávno publikovanej analýze americké noviny New York Times. Slovensko a Slovinsko, pokračuje denník, sú jasnými kandidátmi budúceho kola rozširovania NATO. Rumunsko a pobaltské krajiny sa teraz usilujú o členstvo v aliancii omnoho intenzívnejšie, no ich kandidatúra je omnoho komplikovanejšia.
Po páde režimu bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča sa už Balkán nepovažuje za taký nebezpečný a Rumunsko je zrejme ešte stále dosť nestabilné. Členstvom Estónska, Lotyšska a Litvy v NATO by sa zasa prekročila hranica niekdajšieho Sovietskeho zväzu.
Ruský prezident Vladimir Putin prízvukuje potrebu ochrany ruských národných záujmov po rokoch poklonkovania sa krajiny pod vedením jeho predchodcu Borisa Jeľcina Západu. Zatiaľ čo Jeľcin sa často zdal byť ľahostajný k udalostiam v exsovietskych republikách - v Moskve známych ako blízke zahraničie - Putin trvá na tom, že sú súčasťou ruskej sféry vplyvu a zostávajú životne dôležité zo strategického hľadiska.
Toto tvrdenie je dostatočné nato, aby pobúrilo tých, ktorí kedysi žili pod sovietskym jarmom. Najnovšie aktivity Putina v krajinách ako sú Ukrajina, Gruzínsko, Moldavsko a Azerbajdžan majú vplyv na budúcnosť vzťahov Východ-Západ, práve tým, že vytvárajú tlak na nové kolo rozširovania NATO. Už teraz sa stupňuje túžba Rumunska a pobaltských krajín dostať sa pod ochranný štít aliancie tak rýchlo, ako sa len dá.
Rusko chce nutne obnoviť vlastný radarový systém včasného varovania, ktorý sa zrútil rozpadom Sovietskeho zväzu. Keďže na tejto myšlienke sa pobaltské republiky nechcú podieľať, Moskva nalieha na ostatné národy tzv. blízkeho zahraničia, vrátane Ukrajiny, aby sa zapojili do projektu. Kremeľ vytvoril kolektívnu bezpečnostnú organizáciu s niekoľkými ázijskými republikami a Kaspické more a jeho obrovské zásoby ropy klasifikoval ako ruský strategický záujem.
Rusko navyše podpísalo s Kyjevom, ktorý v roku 1997 a 1998 uzavrel zmluvy o vojenskej spolupráci s NATO, novú vojenskú dohodu. Moskva tak získala vplyv na plánovanie vojenských cvičení so zahraničnou účasťou na ukrajinskom území a plánované cvičenia Ukrajiny a NATO strácajú na účelnosti.
Zrejme najlepší príklad ruského nátlaku možno pozorovať v Gruzínsku. Ruská taktika v tejto kaukazskej republike siaha od ekonomického nátlaku až po požiadavky, aby Rusi mohli stále využívať miestne letecké základne bez dozoru, či súhlasu Tbilisi. Kremeľ spája požiadavky s obvineniami, že Gruzínsko podporuje vzbúrencov v ruskej Čečenskej republike, uzatvára New York Times.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
