ľudí skutočne zaujímajú. Napríklad takej nezamestnanosti. Tá občanov, aj podľa výskumov verejnej mienky, najväčšmi ťaží. Hovorme teda chvíľu o nezamestnanosti.
Ukazovateľ miery nezamestnanosti vystúpal v prvých dvoch mesiacoch roka vskutku do rekordných hodnôt, ktorými Slovensko atakuje špicu európskeho rebríčka - 20,8 percenta v januári, 20,7 za február. Pravdu majú zaiste všetci, čo hovoria, že vláda neplní predsavzatia o znižovaní, ktoré sľúbila napríklad v Generálnej dohode. Teda o 3 percentá oproti stavu na jar 2000, kvôli čomu odborári nechcú podpísať novú GD. Omnoho horšie ako jalový diškurz s KOZ je, že 16% na rok 2001 stojí aj v zákone o štátnom rozpočte, nedodržanie čoho môže mať zničujúci dopad na fiškálny deficit a tým aj stabilitu verejných financií. Zásadná otázka ale stojí tak, čo vláda s nezamestnanosťou vlastne robiť môže.
Predovšetkým je korektné povedať, že aktuálny údaj 550 tisíc nezamestnaných sedí iba vtedy, ak NEZAMESTNANÉHO chápeme ako štatistickú jednotku evidovanú na Úrade práce. S istotou je však toto číslo absolútne prestrelené, ak nezamestnaného definujeme ako človeka BEZ AKÉHOKOĽVEK PRÍJMU okrem podpory. Celkom zrozumiteľne - podľa kvalifikovaných odhadov behá po Slovensku cca 140-150 tisíc spoluobčanov, ktorí síce berú akýsi typ štátnej dávky z titulu nezamestnanosti, disponujú však ešte iným príjmom. NEZAMESTNANÍ v čistom význame slova nie sú. Vláda teda môže - ba musí - urobiť poriadok v evidencii a zbaviť štátneho zaopatrenia všetkých, ktorí podvádzajú.
Príčin, prečo je v krajine REÁLNE cca 400 tisíc ľudí (čo je stále dosť) bez príjmu z legálneho zamestnania, je siahodlhý rad. Vzájomne sa križujú a dopĺňajú, azda na predposlednom mieste z nich stojí hospodárska politika vlády. Za ňou je už iba globálne otepľovanie. Naopak, v jadre stoja napríklad faktory socio-kultúrne - podnikateľský duch je na Slovensku "najzavinutejší" zo všetkých okolitých krajín. To sa dá jednoducho zdokladovať českými, maďarskými či poľskými reáliami v oblasti služieb či cestovného ruchu. V týchto štátoch nie sú štartovné podmienky pre začínajúcu živnosť natoľko odlišné od našich, aby v priestore súkromných aktivít existoval taký priepastný rozdiel.
Maximálne vplyvný je aj faktor demograficko-etnický. Index nezamestnanosti je priamo úmerný počtu obyvateľstva, ktoré sa zo subjektívnych i objektívnych príčin ani nesnaží uplatniť na pracovnom trhu. O výraznom vplyve tohto fenoménu svedčí regionálna štruktúra nezamestnanosti; najvyššie hodnoty trvalo vykazujú tie oblasti, kde je podiel tejto populácie najvýraznejší. Toto je široký priestor na implementáciu štátnych programov, ale nie prvoplánovo ekonomických. Jednoducho suma spoluobčanov, ktorí ani NEMAJÚ ZÁUJEM pracovať, je na Slovensku vyššia než kdekoľvek v EU či najbližšom okolí.
Nástrojmi hospodárskej politiky sa rýchleho poklesu nezamestnanosti nedoberieme. Neznamená to ale, že jej zlá realizácia sa pod súčasným stavom nepodpísala. Totálne zbabrané privatizácie, zvlášť za poslednej Mečiarovej vlády, zdevastovali ekonomické prostredie. Ešte zničujúcejší dopad má desaťročné meškanie privatizácie bánk. Tie pod ručným ovládaním politikov financovali najväčšie nezmysly a verejnú spotrebu, takže im nezostali prostriedky na projekty životaschopné, ktoré dnes vitálne chýbajú. Práve v tom, že sa konečne odštátňujú najväčšie banky, spočíva najsilnejší "rozvojový impulz" do budúcnosti. Normálny investor a vlastník totiž bude financovať iba návratné projekty - a to sú iba také, v ktorých sa pracuje. Absolútne dominantným faktorom vysokej nezamestnanosti je potom daňové, ale najmä odvodové zaťaženie - zamestnanci sú skrátka príliš drahí, aby si ich zamestnávatelia mohli "dovoliť", aj pri slovenských platoch.
Vo vytvorení podnikateľsky komfortnejšieho prostredia spočíva aj jediná skutočná páka na nezamestnanosť, ktorú drží v rukách vláda. Všetky "rozvojové programy" a pod., financované z verejných zdrojov, na ktoré sa tak tlačí, sú dobré iba na zalepenie očí a kupovanie si budúcich hlasov. V skutočnosti však množstvo ľudí bez práce dlhodobo zvyšujú. Možnosti vlády ovplyvniť REÁLNU nezamestnanosť sú ďaleko menšie, než aké sa jej prisudzujú, a aj menšie, než si sama myslí. Je veľkou chybou, ak ekonomickí ministri z čisto populistických či "pragmatických" dôvodov sľubujú rýchlu nápravu. Vypisujú bianco šeky a živia falošné ilúzie, ktoré sa celej tejto garnitúre môžu drasticky vypomstiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
