hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je 10 rokov), si vyslúžil za pokus o vraždu svojho dedka a odpykáva si ho v prvej nápravnovýchovnej skupine. Životom ťažko skúšaný mladý muž šokokoval prítomných v pojednávacej sieni, keď po vynesení verdiktu vyhlásil: "Pán predseda, ďakujem vám aj celému senátu." V súvislosti so skutkom, ktorého sa dopustil, vyzneli jeho slová ako uznanie sudcom a prísediacim. Svojim poďakovaním im dal jasne najavo, že rozhodli spravodlivo.
Uplynul rok a odsúdený zmenil názor. "Pán predseda, žiadam o obnovu konania, lebo súd, ktorý ma odsúdil, porušil zákon. Chcel by som, aby bol opätovne vypočutý môj starý otec, moja mama a súdni znalci," povrdal na úvod verejného zasadania odsúdený.
Pre pripomenutie uvedieme, čo sa medzi odsúdeným a jeho starým otcom stalo. Hovorí invalidný dôchodca Alexander A.: "Medzi mnou a vnukom Lacom boli vždy dobré vzťahy, vychádzali sme dobre, preto si neviem vysvetliť, prečo sa ma pokúsil zabiť. V ten večer som sa vrátil z prechádzky. Najedol som sa a pozeral som televízny seriál komisár Rex. Po ňom šiel hokej, ktorý mal prísť pozerať aj môj krtsný a to bol dôvod, prečo som nezamkol dvere. Nepamätám si koľko bolo hodín, keď do kuchyne, kde som ležal na váľande, vošiel môj vnuk Laco, že sa prišiel porozprávať..."
Túžba vnuka porozprávať sa so svojim dedkom, stála staršieho z dvojice temer život. O tom, čo sa medzi nimi udialo, Laco dlho odmietal vypovedať, no nakoniec sa k tomu predsa odhodlal. "Nepamätám si, čo som s ním chcel riešiť. Doniesol som si k nemu fľašu vína. Po chvíli som vybral nôž, že ho otvorím... Dedo ležal a pozeral televízor, ja som si k nemu sadol. Bol som k nemu otočený bokom a zrazu, sám neviem prečo, čo ma to napadlo, som ho pichol kuchynským nožom... Sám som z toho ostal prekvapený, a ani dnes si neviem vysvetliť, prečo som to urobil, lebo som ho mal vždy rád. Dedko mi zobral nôž z ruky a vybehol von k susedom," opísal svoje počínanie Ladislav A. Svojho dedka sa pokúsil zavraždiť kuchynským nožom s dĺžkou čepele 17 cm. Bodol ho ním do ľavej časti hrudníka, keď ležal na váľande. Nôž vytiahol z rany so slovami: "Dedi, teraz ťa zabijem!" a opäť sa ním na neho zahnal... Pud sebazáchovy dohnal starkého k tomu, že zmobilizoval všetky sily a vytrhol vnukovi nôž z ruky. Ušiel s ním von a privolal si na pomoc susedov...
"Bol večer a spolu s manželom sme doma pozerali televízor. Zrazu sme počuli z chodby krik. Vyšli sme von a zbadali sme suseda, ktorý kričal o pomoc. Pravú ruku mal položenú v oblasti pása a v ľavej držal nôž. Až o čosi neskôr, som si všimla, že si drží ranu, ktorá silno krváca. Kým sme zavolali sanitku, priložila som mu na ňu gázu, pýtala som sa ho, čo sa stalo. Povedal, že ho nožom pichol vnuk," vypovedala pred súdom svedkyňa. Zraneného odviezla sanitka na chirurgiu do nemocnice v Spišskej Novej Vsi a odtiaľ na špecializované pracovisko do Vyšných Hágov. Podarený vnúčik mu spôsobil bodnorezné poranenie hrudníka vľavo s bodným kanálom prenikajúcim do hrudnej a brušnej dutiny s poranením žalúdka. Starký sa zo zranenia liečil dva mesiace a za to, že je nažive, môže poďakovať len lekárom. Nezomrel, lebo len pár mesiacov pred tým, ako na neho vnuk zaútočil nožom, mu lekári vyoperovali lalok ľavých pľúc, po ktorom zostali len zrasty. V prípade, že by tam bol a nôž by ho zasiahol, a tiež pečeň, brušnú aortu a ďalšie vnútro brušných orgánov, by mu podľa súdnych znalcov hrozila smrť. Starký, ale aj obžalovaný, môžu hovoriť o šťastí v nešťastí. Jeden preto, že prežil, druhý zas preto, že sa nestal vrahom...
Tak, ako v prevažnej väčšine násilných trestných činov, aj v uvedenom prípade sa pod konanie obžalovaného podpísal alkohol. Znalkyňa prepočtom zistila, že Ladislav A. mal v čase spáchania trestného činu 2,4 až 2,6 promile alkoholu v krvi, čo je ťažký stupeň opitosti. "Nie som chronický alkoholik, občas som si vypil, ale chcem s tým prestať. Veľmi ľutujem to, čo som urobil. A neviem si ani vysvetliť prečo, som však veľmi rád, že to môj dedko prežil," skrúšene priznal v záverečnej reči obžalovaný.
Čas sa späť vrátiť nedá a to, čo Laco urobil, bola tvrdá realita. Z toho vychádzal aj trestný senát Krajského súdu v Košiciach, ktorý ho uznal vinným z pokusu trestného činu vraždy. Muži v talároch však prihliadli na skutočnosť, že mladý, 22-ročný doteraz netrestaný muž svoje konanie veľmi úprimne oľutoval a sám prejavil snahu skončiť s pitím.
Na toto všetko, najmä na vlastné priznanie, odsúdený v priebehu ročného pobytu za mrežami, zdá sa, zabudol. Na verejnom zasadaní senátu krajského súdu trval na uskutočnení obnovy konania. Neuviedol však žiadnu novú skutočnosť, o ktorej by súd, ktorý vlani vyniesol verdikt, nevedel. Keď neuspel, vyrukoval s tým, že bol porušený zákon v jeho neprospech, lebo do zápisnice nebolo protokolované všetko, čo vypovedal. Všetkým v pojednávacej sieni bolo jasné, že odsúdený len špekuluje a pokúša sa zvrátiť tvrdú realitu. Pokus mu nevyšiel. Po porade s obhajkyňou svoju žiadosť o obnovu konania zobral späť a vrátil sa do cely na "Floriánke".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
