jdou nakupovat, každý ví, kam má jít, jen já nevím, kam bych šel. Tupě se oblékám, vrávorám, poskakuji po jedné nohavici, jdu a holím se strojkem, už kolik let, když se holím, tak se na sebe nedívám do zrcadla, holím se potmě, už se na sebe nerad dívám, sám se lekám svého pohledu v koupelně. V očích zahlédnu včerejší opilství, tak sedím u stolu, někdy se mi prolomí ruce a několikrát si opakuji, Hrabale, Hrabale, Bohumile Hrabale, tak si se uvítězil. dosáhl si vrcholu prázdnoty." Ak sa začítate do Hrabalovej Kuzelné flétny, tieto riadky nájdete hneď na začiatku. Okúzľujúce videnie sveta, v ktorom sú poézia a próza, hľadanie krásna a kúzla života i na smetisku dvomi spoluhráčmi. Vzdor voči uhladenej kráse, ktorú dnes na seba nabaľuje plytká komercia. Ak si vás Hrabalove knihy podmanili, určite viete, prečo. Aj napriek drsnosti či vulgárnosti je v nej všetka poézia sveta starej Prahy, podivuhodné ľudské osudy a jeho svet, ktorý dnes vyniká nadčasovým rozmerom. Práve Galéria umelcov Spiša ponúka v týchto dňoch príležitosť zoznámiť sa s dielom a životom tohto významného českého spisovateľa, ktorý sa vydania svojich poviedok dočkal až ako 49-ročný. Výstava, spojená s premietaním série jeho filmov, bude sprístupnená až do 27. marca. "Výstava vznikla po stretnutí Billa Clintona, Václava Havla a Bohumila Hrabala v krčme U tigra. Tu už Hrabal nebol tým Hrabalom, akého sme ho poznali z doby, kedy vznikali napr. Postřižiny. Už vtedy bol chorý. Povedali sme si, že popri Haškovi je najznámejším českým spisovateľom a tak ho rozhodne pustíme do sveta. Ministerstvo zahraničia teda pripravilo výstavu, ktorá bola ešte pred Slovenskom v Pekingu a skončí práve tu, na východe Slovenska. Tak poputuje do Južnej Ameriky. Jedno z Hrabalových diel sa volá Hlučná samota. To je zároveň názov ďalšej z výstav, ktorá príde do Spišskej Novej Vsi ešte v tomto roku. Je to desať mladých českých autorov, ktorí na tejto pôde nie sú veľmi známi," začal svoje rozprávanie o Hrabalovi jeho dlhoročný priateľ, český generálny konzul na Slovensku Josef Byrtus. Ten sa dostal k Hrabalovi cez svojho priateľa v chatovej osade v Kersku, keď bol vyzvaný, aby im skočil pre pivo. Potom to už bol podľa jeho slov Hrabal, ktorého poznáme. "Hrabal, ktorého by ste s láskou zabili, pretože to s ním nemôžete vydržať a Hrabal, ktorého všetci dobre poznajú a málokto niečo o ňom vie. Veľa ľudí cituje jeho knihy, ale málokto ich celé prečítal, pretože tie sa nedajú čítať, aspoň nie na jeden dúšok za sebou," hovorí so smiechom J. Byrtus. Aj jeho Něžný barbar sa odohráva v chatách, kde J. Byrtus blúdil za pivom. Tam bol podľa jeho slov spisovateľ tým, kým bol. Hrabalom v papučiach, teplákoch, ktorý ráno kŕmil mačky a mlieko, čo zvýšilo, vypil. "Potom sadol a písall. Medzitým vždy hľadal dôvod, ako prestať písať a ísť preč, a znovu sa k písaniu vracal," spomína na svojho priateľa a génia českej literatúry J. Byrtus. Na otázku, aký mal Hrabal vzťah ku Slovensku, kde má tisíce čitateľov, konzul odpovedá: "Na túto tému sme spolu nikdy nehovorili. Iba s jednou výnimkou, kedy sa ma priateľ, tiež spisovateľ, opýtal, či som mu priniesol tie Detvy zo Slovenska. A ja na to, áno, a on- tak toto já čuchat nebudu, to je za korunu deset. Každopádne si myslím, že mal veľmi dobrý vzťah ku slovenským špičkám, ktoré účinkovali v jeho filmoch, napr. k Magde Vašáryovej, účinkujúcej v Postřižinách," poznamenáva J. Byrtus. V očiach časti verejnosti bol Hrabal vždy nežiaducim rebelom, ktorý odmieta učesané ponímanie krásy socialistického realizmu. "Hrabal chcel dokázať, že aj v tom najobyčajnejšom a najškaredšom je možné nájsť krásu. Spomínam si na jeden zážitok, keď sme spolu kŕmili jeho mačky a ja som sa opýtal majstre, ktorá z nich je najkrajšia, a on na to tá najškaredšia, pretože aj to je žena," loví v spomienkach J. Byrtus. Vzťah Hrabala a taktiež vynikajúceho českého režiséra a herca Menzla bol spočiatku fantastický, avšak už počas Hrabalovej chorob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
