poradí postavila do radu. Pracovníčka za okienkom bola ku klientom milá a vykonávala svoju prácu dobre. Nepochybujem o tom, že sa nemôže, aj napriek radu čakajúcich, ponáhľať, veď ide o zodpovednú prácu. A tak sme všetci čakali. Mrzeli ma zvyšné prepážky s nápismi "Prepáčte zatvorené". Pani za číslom "7" pracovala a vybavovala ďalej, občas ju vyrušili kolegyne, ktoré dobehli s nejakými papiermi a všetky neveriacky vykúkali na našu "stranu ihriska", koľko nás tam je. Aj napriek tichu, ktoré by malo vládnuť tejto inštitúcii, začalo šomranie. Hlavnou aktérkou som bola asi ja, po odpracovanej nočnej som sa zúfalo potrebovala dostať ku svojim 300 korunám, ktoré som potrebovala na nákup. Čas bežal, sledovala som doslova minútu za minútou, lebo, len tak mimochodom, potrebovala som sa dostať na stanovište autobusu, medzitým kúpiť chlieb... Za prepážkami sa mihali usmievavé aj menej usmievavé osôbky v slušivých decentných blúzočkách a kostýmčekoch a očkom sledovali situáciu medzi nervóznymi čakateľmi. To, že sa odrazu za okienkom "6" objavila tvárička, som v tej chvíli považovala za menší vymodlený zázrak. Neuveriteľne rýchlo sa jednému pánovi a mne podarilo premiestniť do nového radu a zdalo sa mi, že je to jediný šťastný moment tohoto rána. Po 10-tich sekundách sa pán od okienka odvrátil a tak som vďaka diskrétnej zóne, ktorú som dodržala, nevyrozumela nič z jeho hundrania. Celá šťastná som sa dostala k vytúženému cieľu, zaželala som dobré ráno a podala s úsmevom kartičku, žiadala som "výberový lístok". Bola som pripravená tejto osôbke zaďakovať, že postrehla situáciu a doslova ma zachráni. Pracovníčka sa usmiala a obdarila ma informáciou "Všetko okrem vkladov a výberov". Jednoducho mi bolo oznámené, že sa môžem dozvedieť akurát tak stav svojho účtu, ktorý dôverne poznám, veď je môj. Rezignovala som, hoci by sa ostatní zrejme zľutovali a pustili ma späť do vystáteho radu, veď za trištvrte hodiny si vás trochu zapamätajú. Neostalo mi však nič iné, len rezignovať. Ponáhľala som sa teda na autobus. Tých pár korún na cestovné mi našťastie ešte zostalo.
M. D., Rožňava
Autor: luk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
