blokovania bolo zabezpečenie možnej budúcej pohľadávky z jeho strany ako správcu dane. Tomu sa firma bránila, až nakoniec v decembri toho istého roka rozhodnutie daňového úradu zrušili ako nezákonné. Istou satisfakciou pre ILaS mala byť zmluva o budúcej zmluve, podpísaná s vranovskou firmou Slovenka, spol. s r. o.

Zmluva, ktorej predmetom bol predaj tých istých nehnuteľností, ktoré mal založené správca dane, bola však datovaná augustom roku 1995. Podľa nej mal ILaS predať Slovenke časť založeného majetku do konca roka. Pre prípad, že sa tak nestane, uzavreli obaja subjekty vysokú zmluvnú pokutu - vo výške 57 687 455 korún. Dôvodom pre podozrenie, že túto zmluvu antedatovali, bola aj tá skutočnosť, že vlastníci firiem ILaS a Slovenka boli skoro tie isté osoby a Slovenka v čase možnej kúpy nehnuteľností vôbec nemala na to finančné prostriedky.

Uvedenú sumu začal ILaS v roku 1996 vymáhať ako náhradu od štátu, zdôvodňujúc to tým, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia správcu dane bol poškodený, pretože Slovenke nemohol predať nehnuteľnosti. "Vec sa dostala na Okresný súd vo Vranove nad Topľou, a ten v januári 1997 zaviazal ministerstvo financií, aby žalobcovi zaplatilo nielen požadovanú sumu, ale naviac aj 17,6-percentný úrok za polročné obdobie. Tento rozsudok potvrdil aj Krajský súd v Prešove," povedal na margo rozsiahleho prípadu vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania PZ v Prešove. Výšku "odškodnenia" však súd tohto stupňa upravil na 43 265 591 korún.

Oprávnený ILaS Vranov ihneď podal návrh na výkon exekúcie. Úlohy sa ujala vranovská súdna exekútorka Ing. Milada K. Na Okresný súd vo Vranove nad Topľou sa obrátila so žiadosťou o poverenie na vykonanie exekúcie. Koncom novembra 1997 jej vyhoveli, a tak zahájila "ťaženie" proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstva financií SR. "Najprv vydala príkaz na odpísanie dlžnej sumy z účtu ministerstva v Národnej banke Slovenska. Jej exekučná akcia však nemala úspech. Táto banka jej totiž nemohla vyhovieť, pretože peňažné prostriedky na účte ministerstva boli zo štátneho rozpočtu. Proti tomu žiadna exekúcia nemá silu."

Exekútorke teda padla do oka budova toho istého ministerstva na Štefanovičovej ulici v Bratislave. "Ani v tomto prípade to nešlo, lebo aj na túto budovu šli prostriedky zo štátneho rozpočtu." Medzitým ILaS postúpil svoju pohľadávku firme C. S. I. - CD, a. s., Vranov nad Topľou, a právo z exekúcie prešlo na túto spoločnosť. V zmysle exekučného poriadku exekútorka požiadala Stredisko cenných papierov (SCP) v Bratislave o výpis na akcie MF. Z neho zistila, že sa tam nachádzajú len akcie Spoločnosti pre poistenie exportných úverov. Opätovne sa obrátila na SCP a požiadala ho už o výpis na všetky akcie Slovenskej republiky. "Ako IČO uviedla číslo ministerstva hospodárstva, hoci ho v žiadosti ani nekonkretizovala. Dostala výpis, v ktorom boli uvedené akcie desiatich, dosť známych akciových spoločností. Opäť požiadala okresný súd o výkon exekúcie, teraz už predajom cenných papierov," vysvetľoval nám ďalej vyšetrovateľ.

Zaujímavé je to, že exekútorka vôbec nežiadala súd, aby ju poveril zabezpečením predaja akcií aj bez súhlasu emitenta. V tom jej však pomohla vranovská samosudkyňa JUDr. Ružena V. Koncom septembra 1998 vydala exekútorke, v rozpore s exekučným poriadkom, rozumej: zákonom, príslušné uznesenie. Išlo o poverenie Milady K. vykonávaním všetkého potrebného na zachovanie a výkon práv z cenných papierov okrem iných emitentov aj Transpetrolu, a. s. v Bratislave z účtu SR - MF SR. "Sudkyňa však neskúmala, na akom účte boli vedené akcie týchto spoločnosti. Poverila exekútorku výkonom exekúcie na majetok inej osoby ako povinnej, označenej v exekučnom titule, ktorý sudkyňa mala k dispozícii."

Čudne veci konala samosudkyňa aj ďalej. V rozpore s príslušným paragrafom Občianskeho súdneho poriadku prekročila pri vydaní svojho uznesenia aj návrh exekútorky v tom, že v ňom uviedla: "a to bez súhlasu emitenta". "Bez tohto doplnku by prevod akcií Transpetrolu nebol reálny. Podľa zmluvy tejto firmy so SCP sa na prevod jej akcií vyžadoval súhlas," uviedol vyšetrovateľ. Operátor SCP by musel opraviť znak prevoditeľnosti "1", čo znamená "len so súhlasom emitenta", na znak "0" - "neobmedzená prevoditeľnosť". Operátor ale vykonal prevod, a to na základe uznesenia súdu, ktoré mu predložil obchodník s cennými papiermi. Súdne uzneseniu mu malo nahradiť súhlas emitenta. V dôsledku toho exekútorka pomocou sudkyne "získala" viac, než o čo sa pôvodne snažila.

Na základe uznesenia sudkyne sa vydal exekučný príkaz na predaj cenných papierov. To v októbri 1998 aj zrealizoval maklér obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia o. c. p. a. s., Košice, Ing. Pavol Š. "Podľa zmluvy s exekútorkou sa akcie mali predať za najvýhodnejšiu cenu, za akú ich bolo možné predať pri vynaložení maximálnej odbornej starostlivosti. V skutočnosti ich predal v priemere okolo stotisíc korún za akciu. Konal v rozpore s poverením na predaj akcií a v rozpore so zákonom o cenných papieroch." V tom čase predstavovala nominálna hodnota jednej akcie Transpetrolu milión korún, ba podľa znaleckého posudku bola trhová hodnota jednej akcie ku dňu prevodu 2,8 milióna korún. Ináč išlo o blokačný balík - 647 akcií z celkového počtu 1900 akcií, čo činilo 34,05 percenta. Obchodník ich predal siedmim majetkovo a personálne prepojeným právnickým a fyzickým osobám, blízkym Mgr. Ing. Ignácovi I. Nuž, Slovenskej republike, zastúpenej MH SR, vznikla celková škoda za 2 184 762 000 korún.

"Absurdným tu môže byť to, že exekútorka nikoho nepožiadala o ocenenie akcií, a obchodník na základe jej príkazu mohol teda predať aj všetky 1900 akcií Transpetrolu za symbolickú jednu korunu," povedal vyšetrovateľ. Dotyčného makléra obvinili z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Na návrh prešovského odboru Úradu finančnej polície PZ vzniesol vyšetrovateľ začiatkom septembra 1999 obvinenie aj súdnej exekútorke Milade K., z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. K trestnému činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku sa začiatkom novembra 1999 dopracoval aj, už bývalý, pracovník Podniku výpočtovej techniky v Prešove Ing. Viliam O. V rozpore so zákonom vykonal prevod 647 akcií Transpetrolu. Vo februári 2000 prišli na rad obvinenia z trestného činu podvodu, vznesené advokátovi JUDr. Milošovi K. a konateľom spoločností ILaS a Slovenka Ing. Viktorovi M. a Ing. Miroslavovi M. Obaja aj s advokátom antedatovali zmluvu o budúcej zmluve medzi svojimi spoločnosťami na predaj nehnuteľností, ktoré v tom čase mal založený daňový úrad. Využili nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a dohodli zmluvnú pokutu vo výške viac ako 57 miliónov korún. Túto sumu neskôr aj vymohli v súdnom konaní ako náhradu škody zo strany štátu.

Pre ten istý trestný čin podvodu je od minulého mesiaca stíhaný aj Ignác I. Zároveň, spolu s advokátom Milošom K. a konateľom Viktorom M., dostal do vienka aj obvinenie z trestného činu prípravy k trestnému činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. "Toho sa dopustili tým, že aj keď vedeli, že pohľadávka spoločnosti ILaS Vranov bola zadovážená podvodom, pripravovali predaj 647 akcií Transpetrolu, nadobudnutých v exekúcii, do zahraničia. Za osemsto miliónov korún ich bola ochotná kúpiť spoločnosť Transcanada," povedal vyšetrovateľ.

Ako v prípade súdnej exekútorky, tak aj v prípade 40-ročnej vranovskej samosudkyne Ruženy V. ide o zneužitie právomoci verejného činiteľa. Hlavné, na čom sa, takpovediac, potopila, je to, že prekročila návrh exekútorky, ktorá vôbec nežiadala súd o vydanie príkazu na prevod akcií bez súhlasu emitentov. "Prevod akcií Transpetrolu by nebol možný bez aktívnej účasti exekútorky, makléra obchodníka s cennými papiermi, pracovníka strediska a samotnej sudkyne. Každý z nich konal protiprávne a každý prispel svojou čiastkou k prevodu akcií Transpetrolu na tretie osoby, na škodu štátu," zdôraznil vyšetrovateľ, ktorý v prípade vranovskej sudkyne sa musel obrátiť na Národnú radu SR so žiadosťou o vydanie súhlasu na jej trestné stíhanie.

Prednedávnom sa tejto žiadosti vyhovelo. Kruh sa uzavrel, prípad sa ale ešte neskončil. V tejto súvislosti sú zaujímavé vyhlásenia niektorých štátnych predstaviteľov o tom, že vláda do konca roka chce predať Transpetrol do súkromných rúk. Že by o tomto prípade ani nevedeli?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.