určité predstavy o tom, ako by mala vyzerať naša životná cesta. Nikto sa neubráni tomu, aby neuvažoval nad tým, čo všetko sa chystá v najbližšej budúcnosti spraviť. Od tých najmaterialistickejších snov až po tie najmenej materialistické, stále sa pozeráme vpred a snažíme sa presvedčiť samých seba, že raz bude lepšie. Isteže. O tom, ako to nakoniec všetko dopadne, písať nebudem. Vrátim sa na začiatok ku snom.
Je oveľa jednoduchšie vytýčiť si cieľ a ísť za ním ako tápať v tme zisťovania, čo vlastne chcem robiť. (To znie skoro ako názov filmu "Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý.) Ide o to, že ak ste vnútorne naozaj presvedčení, že niečo chcete a veríte tomu, že je to správne, neexistuje nikto a nič, čo by vás mohlo zastaviť. Horšie je to v prípade, keď si nie ste istí, či idete po tej správnej ceste. Aby ste sa konečne vysomárili z mojich inotajov, uvediem konkrétny prípad na vzťahu rodič dieťa. Naozaj nechcem nikoho odsudzovať, najmä preto nie, že ja sama nemám o rodičovstve ani potuchy, ale nedá mi nezastaviť sa nad vetou "Ja ti chcem len dobre. Všeobecne: keď rodič povie túto vetu, myslí to úprimne, pretože väčšina rodičov chce pre svoje dieťa naozaj len to najlepšie, ale na druhej strane za slovíčkom najlepšie sa toho zvyčajne veľa skrýva. Nesplnené sny a predstavy o svojom živote prenášajú rodičia na svojich potomkov. Nemám im to za zlé, ale to, že môj otec chcel byť kozmonautom ešte neznamená, že ja sa ním stanem a budem preto šťastná. Dúfam, že až raz budem mať vlastné deti, dokážem ich prijať také aké budú a budem ich podporovať v tom, pre čo sa samé rozhodnú. Až raz za mnou príde môj syn a povie mi, že chce byť smetiarom, chcem mu povedať "Verím, že budeš tým najlepším smetiarom na svete a máš všetku moju podporu. Nie je nič horšie ako žiť v predstave, že to, čo je najlepšie pre mňa, bude najlepšie aj pre nasledujúcu generáciu. Možno si poviete, že som mladá a hlúpa, keď si myslím, že v živote budem robiť len to, čo budem naozaj chcieť, ale nie je rovnako hlúpe odo mňa žiadať, aby som mala toľko rozumu a pohľad na svet aký majú moji rodičia? Ani tí, vďaka ktorým sme tu, nie sú bezchybní. A práve vďaka svojim minulým chybám a omylom sú dnes tým, kým sú. Chcem robiť chyby, tak ako každý mladý človek, pretože bez nich to jednoducho nejde. A chcem ísť vlastnou cestou, nech je akákoľvek. Vychodené chodníčky sú možno bezpečné, ale skúsenosti z nich už pozbieral ktosi predo mnou.
Lucia Gallíková, Rožňava
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
