Kvôli kultúre predaja sme dali urobiť jednotné drevené prístrešky a na základe všeobecne záväzného nariadenia č. 67 / 1998 a č. 68 / 1998 vznikli presné pravidlá hry. Trhový poriadok mesta pozná totiž isté obmedzenia a zabraňuje tomu, aby sa predávali rôzne haraburdy. Nie je dovolené predávať elektroniku, textilný tovar, alebo výrobky drogérie. Uprednostňujeme drobné umelecké predmety, remeselné výrobky, ručné práce, pohľadnice, knihy," vysvetlil prednosta MsÚ Vysoké Tatry Ing. Jozef Vilim spôsob, akým sa samospráva snaží zabrániť tomu, aby v atraktívnom prostredí hôr vyrastali štandardné "blšie trhy". Zároveň dodal, že oddelenie cestovného ruchu a medzinárodných vzťahov ešte pred vydaním povolenia skontroluje všetky náležitosti, napríklad pri predaji potravín nesmie trhovníkovi chýbať popri živnostenskom liste ani potvrdenie od hygienika. Svojho času domácim spôsoboval vrásky čierny predaj, najmä Ukrajinky a Poľky postávali poblíž hotelov a rekreačných zariadení, pričom ľuďom vnucovali podradný tovar. Pracovníci mestskej polície však do veľkej miery tento nešvár eliminovali, samozvané trhovníčky museli svoj tovar hneď baliť a odísť. V prípade opakovaných návštev "čierni šerifovia" informovali aj cudzineckú políciu. "S prácou mestskej polície sme spokojní, na trhových miestach sme vážnejšie problémy nemali. Najväčší záujem je, prirodzene, o Štrbské Pleso, ale trhové miesto nechceme priveľmi rozširovať. Vnímame to len ako doplnkový predaj a obohacovanie sortimentu služieb v stredisku cestovného ruchu. Ak máme s niektorým trhovníkom dobré skúsenosti, radi mu na ďalšiu sezónu vyjdeme v ústrety. Ak niekto nerešpektuje trhový poriadok, nedodržiava sortiment predaja a pokyny mestskej polície, potom so stánkom na leto rátať nemôže," vysvetlil J. Vilim striktné zásady, kvôli ktorým sa darí udržiavať úroveň ponuky aj v takej citlivej oblasti, akou sú práve zatracované a žiadané trhy zároveň. Tatranský "blšák" sa skrátka nekoná.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.