zákulisí sme sa pána Dančiaka najprv opýtali na to, či počítal s tým, že sa ich vystúpenie stretne s predstavením muzikálu Pomáda.
"Ja vôbec neverím v stretnutia. Dnes som sa skoro stretol s tragédiou. Ale to vám poviem možno nabudúce. A ešte som platil pokutu, podarilo sa mi zastaviť rýchlik InterCity."
Stále chodíte na predstavenia vlakom?
"Je to celkom šikovné, za päť a pol hodiny ste v pohodlí v Košiciach, a nemusíte šoférovať. Pri tých cenách za benzín sa to oplatí ešte viac. Chodili sme autami, lenže cesta z Bratislavy sem na východ každého tak doriadi, že pomaly nemá chuť vystúpiť na pódium."
Vy ste tu dvaja so svojím predstavením a po chodbách sa hmýria desiatky účinkujúcich z Pomády. Čo vravíte na tieto bojové podmienky?
"Nuž, ja som bol dva roky na vojne vo VÚS-e. Chodili sme všelikde a aj sme všeličo pri predstaveniach zažili. Vôbec by som sa nečudoval, keby z tej Pomády na niektorého účinkujúceho padla taká únava, že by počas tanca zaspal. Vraj to včera ťahali hlboko do noci. My hráme v jednej sále, oni v druhej, možno sa budeme prekrikovať. Verím, že to bude vynikajúce."
Koľko rokov už vlastne James slúži u lorda Nortona?
"Myslím, že také štyri. Ešte predtým existoval rozhlasový text, do ktorého nás obsadili. My sme z toho spravili predstavenie, a túto dvojicu z nás urobili reakcie divákov. Predtým sme boli len kolegovia z Novej scény. Dnes sme každý niekde inde, ale toto predstavenie ešte stále hráme spolu. V rozhlase sa už neobjavujeme, autor má zrejme už nejaké nové dvojice."
Táto je však stále obrovsky úspešná, mnohé jej repliky doslova zľudoveli.
"A mnohé ešte zľudovejú, tam sa stále dá napchať toľko nešťastia, či ako sa tomu hovorí, humoru cez škrípanie zubami..."
Kto je duchovným otcom lorda Nortona a sluhu Jamesa?
"Prišiel s tým humorista Ján Snopko. Veľmi šikovný textár, on tieto postavy vymyslel a my sme ich oživili a dostali na javisko. Režiséri sa do toho veľmi nehrnuli, nevedeli totiž, čo s tým textom. Tak sme sa na to dali sami a dnes máme za sebou vyše 600 repríz. Chodili sme s ním po Slovensku i mimo neho. Na Bratislavu sme najprv pozabudli, teraz však každý mesiac hráme v Istropolise a býva vypredané. Predáva sa to vlastne samo, čo nás teší. Dnes je niečo také skôr vzácnosťou."
Ľudia sa zrejme radi zasmejú aj v tejto dosť mizernej dobe...
"Poznajú predstavenie, v tom to je tiež. V televízii síce nebolo, možno len nejaké ukážky. Aj sme im to ponúkli, ale vraj nemajú peniaze. Ak bude záujem, môže byť aj to, povedzme nejaké krátke desaťminútové útvary. Možno aj Snopko by sa rozpísal a pribudlo by niečo nové. Lorda aj sluhu by bolo dobré trošku občerstviť."
Text, ktorý dostanete, zvyknete aj upravovať?
"Ono sa to vlastne pridáva samo, s Marošom sa snažíme improvizovať. Má to rád, hlavne keď je dobrá nálada. A ak sa pridá niečo dobré, potom to fixujeme a hráme sa na to, že sme to pridali práve dnes. Takých situácií, ktoré by Snopko nepoznal, je tam dnes už veľa. Niekedy aj niečo zabudneme, ale to by tiež nepoznal."
Vyskytnú sa aj improvizácie, na ktoré je problém okamžite nadviazať?
"Vrátime sa v texte, veď máme umeleckú slobodu. A keďže sme si to režírovali sami, ani si nenadávame."
Vznikla táto dvojica na základe vtipov lord-sluha?
"To vie možno len Ján Snopko. Koncom osemdesiatych rokov sa cez anglický humor dalo o vtedajšej situácii hovoriť lepšie. Schovali sme sa za lorda a servilného sluhu, pričom sa dalo porýpať aj do komunistickej klímy. Až neskôr sme si vymysleli prostredie hry. Tú skúšal režírovať Lasica, aj všelikdo iný, ale každý od toho ušiel. My dvaja sme si povedali, že všetci režiséri sú ... a začali režírovať sami."
Sluha James je vlastne "hromozvodom" lordových nálad a nápadov. Alf, ktorého ste dabovali, je zas pohromou pre všetkých naokolo. Ktorá z týchto postáv vám je bližšia?
"Mám rád všetky postavy, ktoré hrám, ak by som ich rád nemal, sotva by sa mi podarilo stvárniť ich. Ale ak oslovujú ešte aj diváka, vtedy vám je jasné, že to má nejaký zmysel. Alf oslovil do takej miery, že ma zastavovali na ulici a hľadali, kde mám tie chlpy. Mal som ho rád, bol to mimozemšťan, ktorý každému hovoril pravdu. A dalo sa cez neho povedať veľa humorného. Stačil dobrý preklad a to, že sa scenár prispôsobil domácim reáliám. Mnohých amerických spevákov alebo politikov, na ktorých sa v USA smiali, u nás nepoznáme. Preklad sa podaril a aj ja som si zaimprovizoval, napríklad: 'Alf, na čo sa dívaš?' 'Dívam sa na Stana Dančiaka!'"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
