ak však bolo zlé počasie, aj táto šelmička sa už tešila z príchodu jari. Podobných, na prvý pohľad bizarných pranostík sa k meninám všetkých Gregorov viaže viac. Naši predkovia v minulosti so 75-percentnou istotou očakávali práve okolo Gregora poriadnu zimu, ktorú nazývali gregorskou.
Tento fakt potvrdzovali aj pranostiky: Gregor ešte bradou trasie, Ak na Gregora hory hučia, gazdovia ešte štyri týždne doma čušia. Podľa niekdajšieho juliánskeho kalendára bývala práve na Gregora jarná rovnodennosť - najviac pranostík sa preto stále viaže k očakávanej jari: Na Gregora idú ľady do mora a bociany (kukučky, lastovičky) od mora, Na Gregora žaba hubu otvorí, príde ľadylom a zabije zimu a je vhodný termín i na prognózovanie úrody zemiakov - tá má byť dobrá ak je na Gregora na poliach aspoň trocha snehu, či ovsa - to vtedy, ak brázdami tečie voda. Ďalšia pranostika však vraví: Ak je na Gregora prach a nie riedke blato, prach ten je gazdovi milý ako zlato. Gregor je vlastne posledným významným zimným pranostickým termínom, pretože tesne predjarný oslávenec Jozef (19. 3.) je už i dávnym výrazom jozefskomariánska jar spojený s vytúženou vesnou.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
