sídlisk z obdobia rozkvetu gréckych mestských civilizácii Atén a Sparty. Tím Američanov bude spolupracovať s Albánskymi archeológmi. Ich pozornosť sa zameria na pobrežnú oblasť, kde v dávnom období rozkvitala grécka kolónia Epidamnos.

Prieskum sa uskutoční metódou povrchového terénneho výskumu. Ide o archeologickú metódu, ktorá je menej finančne náročnejšia než tradičné archeologické vykopávky. Metóda povrchového terénneho prieskumu znamená, že tím archeológov prechádza označeným terénom v radoch a zaznamenáva charakteristické črty staroveku, artefakty, vegetáciu a ďalšie povrchové charakteristiky. Jednou z výhod tejto stratégie je, že tieto pozorovania sa môžu uskutočniť s ohľadom na rôzne historické obdobia ešte pred začiatkom vykopávok.

Podľa amerických archeológov univerzity z Cincinnati presné miesto gréckej kolónie Epidamnos zostáva neznáme. Túto kolóniu založili v roku 627 pred naším letopočtom starovekí Gréci, presnejšie kolonisti z Korintu pochádzajúci z ostrova Korfu. Kolónia Epidamnos na dnešnom jadranskom pobreží Albánska sa nachádzala na strategickom mieste gréckeho a rímskeho sveta. Mesto sa stalo príčinou nezhody medzi Spartou a Aténami počas peloponézskej vojny. V období Rímskej ríše sa kolónia nazývala Dyrrachium a bola najzápadnejším a počiatočným bodom, z ktorého vychádzala známa staroveká cesta Via Egnatia, vedúca do dnešného tureckého Istanbulu. Mesto sa významne zapísalo aj do dejín občianskych vojen Ríma, keď bolo základňou Pompea počas jeho vojny s Caesarom.

Archeologická misia do tejto oblasti starovekého sídliska je o to naliehavejšia, že vykrádanie archeologických nálezísk po celom Albánsku dosahuje kritických rozmerov.

Autor: Washington/Tirana (TASR)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.