svojím otcom v úmysle usmrtiť ho dvakrát pichol do hrudníka ostrým predmetom - vojenským bodákom, čím mu spôsobil bodnoreznú ranu nad pravou prsnou bradavkou s bodnorezným kanálom s dĺžkou deväť centimetrov, ako aj bodnoreznú ranu hrudníka vpravo s bodnorezným kanálom s dĺžkou 18 a pol centimetra, pričom poškodený v dôsledku masívneho zakrvácania pravej pohrudnicovej dutiny a šoku z vykrvácania pri prevoze do nemocnice zomrel. Jeho smrti nezabránila ani včas poskytnutá lekárska pomoc. Obžalovaný iného úmyselne usmrtil, čím spáchal trestný čin vraždy podľa paragrafu 219, odsek 1, Trestného zákona. Na hlavnom pojednávaní navrhujem vypočuť týchto svedkov..."
"PREŽIL SOM ŠKAREDÉ DETSTVO"
Na lavici obžalovaných sedí 28-ročný Štefan. Je stíhaný väzobne a tak ho do pojednávacej miestnosti priviedli v putách dvaja ozbrojení muži. Všetko to, čo z obžaloby čítal prokurátor, sa ho bytostne dotýka a jatrí jeho rany. Zrejme preto využíva svoje právo a odmieta pred súdom vypovedať. A tak sa súd oboznamuje s jeho výpoveďami v prípravnom konaní. Bezprostredne po čine, krátko po zadržaní, keď sa pokúsil utiecť z miesta činu, pred policajtmi vypovedal takto: "Zabil som... Viem, že smrť je to najhoršie, čo človek môže spôsobiť inému človeku... Ale ja som zabil. Musel som zabiť! Otec týral a terorizoval celú rodinu, bil moju matku, musel som ho zabiť." O niečo neskôr pred vyšetrovateľom svoje myšlienky formuloval takto: "Nechcel som otca zabiť, chcel som ho len nastrašiť. Myslel som si, že sa zľakne a prestane matku biť a týrať. Nechcel som ho zabiť, to viem, ale ako sa to všetko odohralo, to ani sám neviem, ubehlo to tak rýchlo a nečakane... Viem, že som zo šuflíka vytiahol bodák, ktorý som mal odložený ešte z čias vojenčiny, bol nabrúsený, ostrý, pamätám si, ako som ho vybral z púzdra, ale to ostatné si už neviem presne vybaviť v pamäti..." Aj pred sudkyňou, ktorá v prípravnom konaní rozhodovala o jeho väzbe, vypovedal v tom zmysle, že "nechcel zabiť, chcel otca len postrašiť a urobiť s ním poriadok". Sudkyňa vzhľadom na to, že existoval dôvod väzby (obvinený krátko po čine z miesta činu ušiel a snažil sa ukryť v lese, aby sa vyhol trestnému stíhaniu), ho strčila za mreže.
"Pán obžalovaný, odmietli ste pred súdom vypovedať, ale ja sa vás predsa pýtam, či chcete k týmto svojim výpovediam niečo dodať?" opýtal sa ho predseda senátu.
"Nie, nemám k tomu čo dodať... Prežil som škaredé detstvo. Otec, vždy keď bol opitý, nás všetkých bil a týral, najmä matku. Nemohol som sa na to pozerať, povedal som si, že raz s tým musím urobiť koniec... Nie, nechcel som ho zabiť, chcel som ho tým ostrým bodákom len nastrašiť, aby sa zľakol a začal sa k matke správať inak. To je všetko, čo k tomu môžem povedať! Ľutujem, že som spôsobil takýto čin, úprimne to ľutujem, nik nemá právo zobrať život inému, ale keby sa situácia opakovala," obžalovaný sa na chvíľu odmlčal. Uprene pritom hľadel do zeme. Potom však zodvihol hlavu a pokračoval: "... ale keby sa situácia opakovala a opitý otec by týral moju matku, zrejme by som opäť siahol po vojenskom bodáku, ale nie s cieľom zabiť, len vystrašiť a odradiť ho od týrania..."
DUŠOVAL, ŽE ŽENU PRIVIAŽE K POSTELI
Pred súdom vypovedalo množstvo svedkov. Okrem iného aj súrodenci obžalovaného, ktorý podrobne popísali, ako k skutku došlo. "Otec bol opitý, chcel mamu biť a vtedy mu Števo povedal, že ho zareže. Išiel do izby, počula som, ako čosi hľadal a potom prišiel s takým ostrým nožom, takým vojenským, vytiahol ho a... Kričala som, aby nebláznil, aby to nerobil, on len skríkol, že raz s ním musí urobiť poriadok... Otec aj keď bol opitý, si v tej chvíli uvedomil, že ide do tuhého, zahnal sa na Števa a chcel ho odbiť, vtedy Števo urobil výpad rukou. A potom ešte raz... Otec krvácal, spadol na zem... Števo strašne zbledol, zľakol sa a ušiel, nevedeli sme kde je, otcovi sme zavolali sanitku, ale cestou do nemocnice zomrel," takto si na tragickú udalosť spomenula vtedy 20-ročná Renáta, najmladšia z piatich detí dnes už nebohého Antona G. Jeho manželka odmietla pred súdom vypovedať. Z výpovede jedného z častých návštevníkov miestneho pohostinstva vyplynulo, že starý, ako volali Antona, bol v ten deň opäť riadne nachmelený a v krčme sa dušoval, že keď príde domov, ženu priviaže k posteli a bude ju biť, koľko len bude vládať... Svedok Andrej M., rovesník obžalovaného, sa zasa o Števovi vyjadril, že "je to dobrý chlapec, len trochu prchký, často skáče do bitky a rád sa vyvyšuje, bez príčiny však nikomu neublíži, len niekedy sa nevie ovládať a aj preto mal už v minulosti opletačky so zákonom..."
K slovu sa dostali aj súdni znalci. Zo znaleckého posudku z oboru súdneho lekárstva vyplynulo, že pri pitve nebohého 48-ročného Antona G. zistili dve bodnorezné rany, ktoré boli spôsobené ostrým predmetom. Mohol ním byť nabrúsený vojenský bodák, ktorý policajti zaistili pár metrov od miesta činu. "Následkom obidvoch poranení došlo ku krvácaniu do pohrudnicovej dutiny - náhlou a veľkou stratou krvi došlo k šoku z vykrvácania, ktorý viedol k smrti poškodeného krátko po poranení." V jeho krvi a moči znalci zistili 2,55 až 3,24 promile alkoholu, "čo sa u živého jedinca hodnotí ako ťažký stupeň opilosti". Podľa znalcov z odboru psychológie a psychiatrie vyplynulo, že obžalovaný "v čase činu netrpel na žiadnu duševnú chorobu ani krátkodobú duševnú poruchu," v čase spáchania trestného činu išlo u neho o normálny afekt, pričom "patologický afekt ani kvalitatívna porucha vedomia neboli zistené". Jeho celkové rozumové schopnosti i pamäťové procesy zodpovedajú pásmu priemeru, "ide však o osobnosť afektívne labilnú, dráždivú, v konfliktných situáciách so sklonom k výbušnosti".
Súd prihliadol na to, že obžalovaný bol dovtedy dvakrát súdne trestaný (raz pre výtržníctvo a raz pre ublíženie na zdraví), prihliadol aj na poľahčujúce okolnosti, najmä na to, že čin spáchal v silnom rozrušení a neskôr ho úprimne oľutoval, a uložil mu trest odňatia slobody 11 a pol roka v druhej nápravnovýchovnej skupine. Štefan podal proti rozsudku odvolanie, avšak Najvyšší súd SR v Bratislave jeho odvolanie preskúmal a zamietol ako "nedôvodné", čím prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť.
NAMIESTO POINTY
Štefan si ešte stále odpykáva trest odňatia slobody. Čochvíľa však už bude mať za sebou dve tretiny a dá sa očakávať, že v zmysle zákona požiada o podmienečné prepustenie. Ako som sa totiž dozvedel, v nápravnovýchovnom zariadení seká dobrotu a tak je celkom možné, že ho súd čoskoro prepustí na slobodu, opierajúc sa o paragraf 61 Trestného zákona, ktorý ráta s tým, ak "odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukáže polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život". A len tak akoby na okraj dopĺňam, že možno by stihol - síce trochu s oneskorením, ale predsa len gratulovať mladomanželom k sobášu. Jeho sestra Renáta, najmladšia z piatich detí dnes už nebohého Antona G., z ktorej výpovede pred súdom som taktiež citoval, mala predminulý víkend svadbu. Zlé jazyky tvrdili, že má už veľmi veľké brucho, ktoré sa ani ležérne voľnými svadobnými šatami nedalo nijako zakryť. Ale to je už iný ľudský príbeh...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
