konca roka by chcelo obsadiť éter nad celým územím. Hovorili sme o tom s generálnym riaditeľom Rádia OKEY Michalom Arpášom.
Verejnosť vás pozná skôr z televíznej obrazovky. Môžete teraz porovnávať, ktoré z médií je zaujímavejšie.
"Rozhlas a televízia sa nedajú porovnávať. Televízia je o obrázkoch. Ale počul som pekné porovnanie od istého rozhlasáka. Na otázku, aký je rozdiel medzi televíziou a rozhlasom, povedal: rozhlas má krajšie obrázky. Každý si predstavuje také, aké chce. Rádio má oproti televízii jednu úžasnú výhodu. Potrebuje len čas. Televízia potrebuje čas aj priestor. Rádio by malo byť príjemným spoločníkom. To je mojím cieľom. Či ho budem počúvať, to je záležitosť zamerania mojej pozornosti. Keď mi nevadí a znie mi len v druhom alebo treťom pláne, zostane to prísluchové. V okamihu, keď ma niečo zaujme, zapnem v hlave svoj prijímač a počúvam, kým ma to zaujíma."
Dostali ste ponuku viesť rádio, ktoré bolo v minulosti poznamenané spojením s vládnucou stranou. Rádio Koliba sa predsa silne spájalo s HZDS a Mečiarom. Nemali ste z toho ťažkú hlavu?
"Ježišmária! Neviete si predstaviť tie strachy, čo ma prepadávali prvé dva mesiace. Čo som si to zobral na krk! Ale mal som, ako mnohokrát v živote, ´štígro´ na ľudí. Poznám ich dosť veľa na to, aby som si mohol vyberať. Keď sme s Julom Viršíkom začali rozmýšľať, čo ďalej, vedeli sme, že musíme rozbehnúť obchod, prekopať štruktúru i organizáciu. Podarilo sa mi dať dohromady skvelú partiu ľudí. Teraz je to radosť šéfovať."
Vyvrcholením zmien bola zmena názvu?
"Áno. My sme to zvažovali od začiatku. Rádio bolo svojim spôsobom poznačené, ale nevadil mi názov Koliba, ale to, že bol zle naviazaný na ovečku, salaš, čo nie je práve najšťastnejší mediálny priestor. Keby to moji predchodcovia spojili s bratislavským kopcom Koliba, to by bola pohoda, oddych. Ale na salaš idete na bryndzu. To je iné. Moji kamaráti Peteraj s Filanom mi otrieskali o hlavu, že je volovina meniť názov, keď stačí zmeniť len imidž. Ale to sa nedalo. Zistili sme, že ľudia nás nevnímajú ako hudobné rádio, na prvom mieste bol salaš a ovce, až na treťom hudba. To nebolo dobre. Na základe prieskumov sme zistili, že z komerčného hľadiska musíme názov zmeniť."
Názov Koliba voňal slovenským mliekom, Okey skôr zvádza k americkým ´macdonaldom´. Nie je to veľký skok?
"Stará Koliba mala v logu striešku a pod ňou bolo radiO Koliba. To O a K bolo červené. Predstavili sme si, že všetky ostatné písmenká opadajú a ostane len O.K. Najprv sme tento nápad zavrhli a vymýšľali niečo iné. Mali sme 600 návrhov. Zostalo z nich desať a kreatívny team s hrôzou zistil, že tá koliba je najlepšia. OK je ale ako značka zaregistrovaná na České aerolínie. Isté kreatívne štúdio nám to potom rozpracovalo do podoby, z ktorej som mal dosť strach, ale teraz už vidím, že je to dobré. Aj keď ma ešte stále svrbí žalúdok, ako to dopadne."
Rádio OKEY chce byť pohodové. Čo ste museli zmeniť najviac?
"Začali sme meniť muziku. Profilujeme sa ako hitové rádio. Programová štruktúra je dobrá, treba na ňu už len prilepovať. Zlepšili sme spravodajstvo, pretože rádio musí informovať. Nemusí debatovať, komentovať, ale informovať musí. Krátko a dobre."
Aké veľké územie pokrýva signál vášho rádia?
"Asi 60 percent územia Slovenska. Máme štyri frekvencie: Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, Banská Bystrica a Poprad. Signál končí niekde na kopcoch okolo Prešova. Náš najdôležitejší strategický cieľ je teraz dostať sa na východ. Nie je to len veci peňazí, ale hlavne voľných frekvencií. Slovenský rozhlas ako štátne rádio blokuje okolo 15 frekvencií, ďalších sedem veľkých frekvencií blokuje letecký úrad. Napriek tomu by sme sa chceli do konca roka dostať na východ."
Napriek tomu, že vás na východe nepočuť, asi máte snahu, aby v Bratislave bolo počuť o východe. Ako budete zabezpečovať regionálne spravodajstvo?
"Išli sme cestou regionálnych spravodajcov. Z finančných dôvodov neotvárame redakcie. To je zbytočné. Informovať môže šikovný spolupracovník. Dobre pokrytý máme šport. Chceme si na východe pripraviť pôdu na to, že keď sa nám sem podarí doletieť, ľudia nás budú poznať a budú o nás vedieť. Už teraz dostávam maily, že sme pekní, keď sme urobili zmeny, ale kedy budeme v Košiciach. Ja by som tu najradšej bol už zajtra. Pevne verím, že sa nám to podarí."
Rozhodli ste sa ísť aj cestou známych osobností, ktoré majú vo vysielaní svoje relácie. Ktorá vás teší najviac?
"Vždy sa teším, keď príde do rádia Julo Satinský. My sme na Dunajskej, Satinský býva tiež na Dunajskej, Lasica len kúsok odtiaľ. Julo kedysi vyhlásil Dunajskú za teritórium slobody. Mám rád, keď ráno príde nahrávať. Vtedy prídem aj ja skôr. Donesie si mätový čaj, ja si dám kávu a kecáme. Poznáme sa z dôb, keď som robil v STV zábavu. A s pánom Lasicom chodíme hrávať golf. Som veľmi šťastný, že sa mi týchto dvoch pánov podarilo získať."
Známa formulácia, že je všetko O. K. vraj vznikla v čase prvej svetovej vojny, keď každý večer zisťovali počet padlých vojakov. Na stan, v ktorom boli všetci vojaci, napísali "0 K". Znamenalo to nula kild. Žiadny zabitý. Všetci boli v poriadku. Aj po počúvaní nového Rádia OKEY budú vždy všetci v poriadku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
