len stručnú informáciu pekáreň v Hrašovíku podniká v obecných priestoroch a už niekoľko rokov neplatí ani korunu nájomného. Za odmenu vraj pani starostka má chrumkavé čerstvé pečivko každý deň zadarmo. Ako sa však ukázalo, nie je to obec, čo je ukrátená o príjmy z nájomného, naopak, tá môže byť len rada, že sa zbavila úveru, ktorý si sama vymyslela. Poďme ale pekne po poriadku...
So žiadosťou o vysvetlenie sme sa najskôr obrátili na starostku Hrašovíka Jolanu Törökovú.
"Je pravdou, že pekáreň obci nájomné neplatí. Neplatí ho však preto, lebo na seba prevzala úver od obce. Ešte za bývalého starostu sa obec rozhodla vybudovať pekáreň a za týmto účelom si vzala na seba úver. S prenajímateľmi napokon došlo k dohode, že úver budú platiť oni a nie obec a na oplátku im nebude účtované nájomné. Obec je v súčasnosti už len ručiteľom."
Ako dodala starostka, z pôvodného úveru obec zaplatila len 400 tisíc, po jeho prevzatí už zvyšok musia doplatiť nájomníci. A čo hovorí na to, že ona má vraj na rozdiel od ostatných pečivo z pekárne zadarmo?
"Hovoria sa všelijaké blbosti. Keď sme plynofikovali obec, šírili sa reči, že ja mám plyn zadarmo. Čo vám mám na to povedať? Sú to obyčajné výmysly."
Nechajme pečivom pečivom, aj tak je súkromnou vecou každého podnikateľa, komu čo a za koľko predá, či daruje. Nás v prvom rade zaujímal úver a vzťah medzi obcou a súkromným podnikateľom. A tak sme o vyjadrenie požiadali Pavlínu Köverovú, ktorá má obecnú budovu v prenájme.
"Od obce som prevzala úver vo výške zhruba 1,7 milióna korún, spolu s úrokmi dlžná suma predstavuje 2,3 milióna. Na oplátku mi obec objekt prenajala do roku 2015. Pôvodne som bola v domnienke, že úver, ktorý si beriem, je takisto s dobou splatnosti 15 rokov. To, koľko predstavujú úroky, a že ide len o päťročný úver, som sa dozvedela až neskôr. Každý sa mi čuduje, dokonca aj ľudia z banky sa ma pýtali, ako som si mohla urobiť takú medvediu službu a podpísať takú nevýhodnú zmluvu. Kým podnikatelia v podobných priestoroch platia ročný nájom 40 tisíc korún, ja musím za rok zaplatiť 400 tisíc."
Pekáreň má zhruba 100 metrov štvorcových, ročne teda za "štvorák" P. Köverová zaplatí 4 tisíc korún. To je vskutku veľa, veď za takú cenu sa dajú prenajať obchodné priestory v samotných Košiciach a my sa bavíme o výrobných priestoroch v obci. Ak odhliadneme od skutočnosti, že ide o úver, ktorý je päťročný, a rozpočítame dlžnú sumu 2,3 milióna na celých 15 rokov, aj tak sa dostávame k ročnému nájomnému za štvorák 1533 korún, čo takisto určite nie je málo. Je však iba chybou súkromnej podnikateľky, že na takúto zmluvu pristúpila. Bolo to v čase, keď banka obci hrozila, že si uplatní na budovu záložné právo, keďže obec na splácanie úveru, ktorý si sama vymyslela, jednoducho nemala. Úver sa vraj na dlhodobý pretransformovať nedá, a tak sa podnikateľka má čo obracať, aby stíhala splácať aspoň istinu úveru.
"Nie je to jednoduché, už je to aj na súde. Napríklad za február som mala tržby 500 tisíc korún. Zamestnávam 10 ľudí, len na ich platy a odvody ide 100 tisíc korún. Nákup surovín, to je 200 tisíc, ďalšie náklady sú spojené s platbami za vodu a elektrinu, takisto stroje mám na pôžičku," poťažkala si P. Köverová.
Uznáva, že si na seba uplietla bič sama. O to viac však nechápe, ako niekto môže šíriť také reči, že neplatí obci. To je síce pravda, ale obec v žiadnom prípade na pekáreň nedopláca. Práve naopak, je rada, že sa zbavila bremena....
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
