príbeh odvíja priamo od záväzku daného v programovom vyhlásení vlády, koncovka, rovnako ako u reformy verejnej správy, je viac ako nepredvídateľná.
Pripomeňme ešte raz (tému sme nakopli pred dvomi týždňami), že časť svojho sľubu, vygumovať najväčšie deformácie tzv. Mečiarovej novely spred volieb °98, koalícia vykonala. Aj keď nebyť výroku ústavného súdu, ktovie... Fakt je ten, že tzv. Šimkovou novelou bolo v lete °99 odstránené znevýhodnenie volebných koalícií, diskriminácia súkromných médií v kampani, absolútna nulita preferenčných hlasov pri nástupe poslaneckých náhradníkov a ešte čosi. Návrhy na komplexnú revíziu volebného zákona však neprešli, rozpustili sa v nedostatku "politickej vôle" a rétorike o tom, že "väčšie zmeny treba dôkladne pripraviť". Napriek tomu, že minimálne DS celú "dôkladnú prípravu" zvládla a ponúkala už vtedy komplexné riešenie. Hlasy, že čím bude bližšie k ďalším voľbám, tým silnejší bude vnútorný odpor v koalícii, keďže do hry vstúpia partikulárne kalkulácie, sa nevnímali.
Chyba, pretože presne to sa prihodilo. Dnes štandardizáciu volebných pravidiel presadzuje iba SDKÚ a SDĽ, naopak SMK, KDH aj SOP sú proti. Korunný argument, ktorým sa obrnili, je špeciálne v slovenských súvislostiach taký smiešny, že ich musíme podozrievať z postranných zištných úmyslov, aj keby sme nechceli. Tvrdenie, že rok a pol pred voľbami už je neskoro, keďže by to bolo neseriózne voči ostatným subjektom, absolútne neobstojí.
Najdôležitejšou zmenou by totiž malo byť zrušenie jediného volebného obvodu pre celé Slovensko a nastolenie viacerých - buď štyroch, ako naposledy vo voľbách °94, alebo ôsmich, podľa súčasných krajov, prípadne dokonca dvanástich (podľa nového územného členenia, ak sa ešte akýmsi zázrakom presadí.) Ani jedno, ani druhé či tretie nemôže byť v žiadnom prípade takým radikálnym rezom, aby - ako tvrdí Daniel Lipšic, podpredseda KDH - to ovplyvnilo dlhodobé prípravy strán na budúce voľby, či zvýhodnilo niektoré na úkor iných. To je totálny nezmysel - o kandidátkach dnes ešte nikto neuvažuje, tie sa na Slovensku komponujú pár mesiacov pred voľbami.
Pozoruhodná je Lipšicova úvaha, že pravidlá by sa nemali v takom pokročilom čase meniť v záujme uchovania akejsi "tradície". Nuž, túto tradíciu nedávno zmapoval 10 rokov dozadu komentátor SME; v r. 1990 sa prijímal volebný zákon tri mesiace pred voľbami, v r. 1992 sa stihla novela štyri mesiace pred, ďalšia novela v r. 1994 štvormesačný dištanc zopakovala. Nuž, a Mečiarovo dielo z júna °98 túto "tradíciu" potvrdilo - volilo sa koncom septembra, pamätáme všetci.
Máme teda za sebou vskutku zničujúcu "tradíciu", ktorá sa však - najmä pokiaľ ide o rok 1990 - dá kvôli mimoriadnym okolnostiam čiastočne ospravedlniť. Až na posledný nehorázny prípad, samozrejme, keď Mečiar mal na svoje deformácie nerušenú pohodu celé štyri roky. Je ale svätou pravdou, že meniť volebný zákon TESNE pred voľbami je vskutku nedemokratické. Dôležité je však práve časové vymedzenie toho "tesne"; aj v krajinách s rozvinutejšou demokraciou sa pripúšťa ako hraničný termín rok. Summa summarum - práve pod reflektorom "tradície" by novela volebného zákona rok a pol pred voľbami znamenala na Slovensku obrovský kvalitatívny skok dopredu.
Z vecného hľadiska by bolo nahradenie jediného volebného obvodu viacerými ďalekosiahlym skvalitnením preto, lebo jediná stranícka kandidátka pre celý štát je vskutku absolutizáciou pomerného princípu. Regionálne kandidátky jednak napomáhajú zviditeľneniu zatiaľ viacerých anonymných osobností, a najmä vzbudzujú ak už nie realitu, tak aspoň ilúziu priblíženia politikov občanovi. Samozrejme, za predpokladu, ak polovicu trebárs "košickej" kandidátky neokupujú občania s bratislavským domicilom - tak ako sa stávalo doteraz.
Takisto by bolo veľmi prínosné zvýšenie váhy preferenčného hlasu, keďže terajšia úprava umožňuje posun kandidáta smerom hore iba v prípade, ak ho zakrížkuje 10% všetkých voličov, ktorí strane odovzdali hlas. V praxi sa teda často stávalo, že do parlamentu sa "prebili" ľudia s nulovou podporou občanov iba zásluhou výhodného nasadenia, pričom mnohí s násobne vyšším "ratingom" zostali mimo, keďže ich označil nie každý desiaty, ale iba jedenásty volič danej strany.
Dnes sa Ivan Šimko a Ladislav Orosz pokúsia presvedčiť slovutnú Koaličnú radu, že minimálne tieto dve úpravy by urobili volebnú súťaž čestnejšou a spravodlivejšou. Hoci Hamžík populisticky vykrikuje, že toto ľudí nezaujíma, ide o podstatnú vec (odhliadnuc už od sľubov) - kvalita volebných pravidiel súvisí aspoň nepriamo s kvalitou poslaneckého zboru. Stačí pohľad na klub SOP a hneď je o argument viac, prečo je volebný zákon nutné ďalej premaľovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
